Český a slovenský zahraniční časopis  
     
 

Duben 2003


Odpočúvajte v pokoji

Peter Breiner

Nikto z koalície neodíde a nič sa nerozpadne. Nešli do politiky preto, aby sa s niekým priatelili, koaličnili alebo aby snáď prispievali k verejnému blahu. Všetkých zaujímajú len peniaze daňových poplatníkov a možnosti, ako sa k nim čo najhladšie a čo v najväčšom množstve dostať. Bohužiaľ, ešte stále existuje dosť veľa občanov, ktorí občas uveria niektorému politikovi, že to, čo hovorí, myslí vážne.

Keď vznikne koalícia, v ktorej sú aj nie celkom s nadšením prijatí členovia, objekt záujmu tajných služieb je hneď naporúdzi. Tajné služby sa totiž sústreďujú najmä na osoby a udalosti nebezpečné pre momentálnych držiteľov moci a ich korýtka, aj keď by sa mali v prvom rade sústreďovať na tých, čo sú nebezpečím pre občanov štátu.

CIA alebo FBI mali tiež veľa inej roboty, keď im z rôznych kútov sveta doručovali už roky pred útokom na WTC rôzne správy o sprisahancoch, ktorých pristihli pri výrobe bômb a v počítači mali plány leteckých útokov na WTC a Langley (Filipíny), alebo správy o podozrivých študentoch pilotných škôl (Minnesota). Ponuku sudánskej vlády na priame dodanie či odstránenie bin Ládina Clintonova vláda odmietla a odmenila iniciatívu Sudánu tým, že im zbombardovala farmaceutickú továreň, o ktorej dokonca vedeli, že sa tam žiaden nervový plyn nevyrába. Napokon im ju Američania dokonca zaplatili. Nuž, niet sa čomu čudovať, mali vtedy všetci plné ruky práce s odstraňovaním Clintonovho semena z Moničiných šiat.

SIS by sa určite mohla venovať akútnejším problémom, než je sledovanie politikov. Ani srnka netuší, kto všetko sa na Slovensko dostane cez hranice, zločinecké gangy by sa tiež dali infiltrovať, ale komu by sa chcelo opustiť kanceláriu a ísť do terénu? Aj americké tajné služby minú väčšinu bohatého prídelu na počítače, kancelárie a autá a akosi im ujde, že majú len dvoch ľudí, ktorí vedia čítať a písať po arabsky. Systematicky preverovať mladých Arabov sa im zdá rasistické a politicky nekorektné, napriek jednoduchému faktu, že bin Ládin systematicky odmieta aganžovať do svojej Al-Kajdy starších blonďavých Škandinávcov alebo tehotné černošky.

Druhá strana slovenského sporu je rovnako čarovná. Vedel by som si predstaviť oprávnené rozčúlenie nejakého čistého a spravodlivého človeka, keď zistí, že ho sledujú a odpočúvajú. Ak sa však na túto tému rozhorčí bývalý zväzácky funkcionár či čestný slovenský podnikateľ, prípadne účastník gamatexovej aféry alebo majiteľ ukrajinskej ochranky… Je to pokrytectvo? Pretvárka? Vymyslenina? Zaňuchaná možnosť vydierania a politických obchodov? Všetko dohromady?

Všade je to výsledok prebujnenej byrokracie, protekčne či politicky dosadených nesprávnych ľudí vo vedení a nedostatku akcieschopnosti, ktoré sú dôsledkom zbytočne mnohých právomocí, absurdne rozhádzaných a ukradnutých peňazí a lenivosti občanov, ktorí chcú, aby sa o všetko starala vláda. Viem, že sa opakujem, ale Kartágo…

Politici chcú rozhodovať o tom, čo a kedy máme vdychovať, jesť a piť, čo máme pozerať či čítať, chcú kontrolovať, čo píšeme a čo robíme… a to nehovorím o režimoch ako Severná Kórea či Líbya, ale o krajinách rozvinutého kapitalizmu a demokracie. Zrejme preto nemali predstavitelia siedmich krajín Európskej únie problém nehlasovať proti predsedníctvu Líbye v komisii na ochranu ľudských práv v OSN, ktoré je od 20. januára skutočnosťou. Tešíte sa do Európskej únie, kde bude garantovať ľudské práva Muammar Kaddáfí?

Po tomto už čakám len na pápežskú bulu o výhodách ateizmu, zákon Národnej rady SR o radikálnom znížení poslaneckých platov a moje vymenovanie za predsedu Komisie na boj s prejavmi uštipačnosti, irónie a sarkazmu v masmédiách.



Zpátky