Duben 2003

Francúzi v Afrike a naše podozrivé Súcna

Edo Velecký

Podle mne jsou Francouzi absolutní pokrytci, protože se staví proti nasazení vojáků proti zemi, která ohrozuje řadu zemí, zatímco sami mají svoje Legion Etrangere v řadě zemí Afriky, které nepodporují terorismus a neohrožují nikoho a navíc

NAPROSTO BEZ SOUHLASU SPOJENÝCH NÁRODŮ!

Pokiaľ existuje súhlas dotyčnej krajiny, nie je potrebný súhlas OSN. Veľa krajín má vojská v iných krajinách bez súhlasu OSN, ale zato so súhlasom vlády dotyčnej krajiny.

Francúzsko bolo roky nazývané africkým policajtom. Jeho jednotky zasahovali v nespočetných prípadoch etnických, náboženských, sociálnych a politických konfliktov, ktoré bývalými francúzskymi kolóniami zmietali a zmietajú rovnako ako zvyšnou časťou Afriky. Iste, môžeme pripustiť, že Francúzsko si zároveň chránilo svoje ekonomické záujmy a udržiavalo zónu vplyvu. Málokto dáva niečo zadarmo.

V roku 1994 Francúzsko získalo trpkú skúsenosť. Jeho jednotky (spolu s belgickými) nedokázali zabrániť etnickej vojne vo Rwande, ktorá napokon prerástla do genocídy majúcej na konte pol milióna mŕtvych. Francúzsko následne radikálne svoje pôsobenie obmedzilo a väčšinu jednotiek z krajín svojho vplyvu stiahlo. Francúzsko uprednostnilo princíp, že zasiahne len na konkrétnu žiadosť vlády a len v rámci

konkrétnej udalosti.

Lenže ono je to z blata do kaluže. Ak je v niektorej krajine Francúzsko prítomné stále a vypukne tam konflikt, tak sú vinní Francúzi. Ak tam Francúzi nie sú stále a vypukne tam konflikt a oni neprídu robiť poriadok, tak sú na vine opäť oni. A ak tam Francúzi nie sú stále, vypukne tam konflikt a im sa nedarí urobiť poriadok, tak je tiež zrejme, kto je na vine. Je to proste podobný postoj, akí majú nositelia antiamerikanizmu. Myslím, že keby nebodaj konkrétnemu antiamerikanistovi Američania zniesli modré z neba, tak by začal v lepšom prípade kritizovať jeho odtieň, v horšom vykrikovať, že on sa kupovať nedá, že je to nemorálne. A o čo jednoduchšie je to u tých, čo sa postavia proti zlu. V boji so zlom sa totiž nemožno nezašpiniť. Potom stačí vidieť len špinu a je vymaľované, samozrejme tou špinou.

Pred časom vypukol náboženský a etnický konflikt v Pobreží Slonoviny. Stál tisícky mŕtvych, ale napokon vláda a rebelovia dojednali krehké prímerie. Vzájomné vraždenie však neutíchlo. Vláda požiadala Francúzsko o vyslanie jednotiek dohliadajúcich na prímerie. Paríž mal samozrejme záujem udržať pokoj vo svojej bývalej kolónii. Pobrežie Slonoviny bolo prosperujúcou krajinou, je najväčším producentom kakaa na svete, bolo stabilným štátom, kým na okolí vládne chaos a brutalita. Francúzsko teda poslal 3200 príslušníkov elitných jednotiek. Ako obyčajne v takýchto prípadoch, najprv zaistili odchod cudzincov z krajiny (samozrejme najviac bolo Francúzov, ale boli tam príslušníci iných národov, vrátané Američanov).

Konflikty však majú svoju nepredvídateľnú dynamiku. Konflikty v Afrike, to je kapitola sama o sebe. Spomínate si napríklad na osud, ktorý stihol jednotky USA v Somálsku ? Jednoznačne humanitárna pomoc sa napokon premenila na boj o záchranu vlastného života, všetci sa spojili proti Američanom. Situácia na Pobreží Slonoviny má podobný charakter. Napriek účasti vysoko profesionálnych jednotiek, napriek znalosti podmienok, napriek tomu, že neexistuje jazyková bariéra, aj tak sa postupne všetci otáčali proti Francúzom. Ono je to totiž náboženský konflikt - mimochodom, za kratšiu stranu v ňom tentoraz ťahajú moslimi, sú predmetom teroristických vrážd polovojenských jednotiek. Zároveň je to konflikt etnicky, kmeňové záležitosti, juh proti severu, ad, atd. Proste jedna mína vedľa druhej a pripomínam ešte raz, ono to bola v tomto regióne stabilná, proste z veľa hľadísk výnimočná krajina. A predsa. Ale

zdá sa, že dnes sa situácia ukľudňuje. V Afrike však človek nikdy nevie.

Občas rozmýšľam, že prečo sme takí, akí sme. Že u jedných vidíme len dobro, kým u druhých len zlo. Nechcem veľa „filozofovať“, ale je to podľa mňa preto, že náš hodnotový systém je zlý. Je totiž postavený na Súcnach, ktoré sú podobne zbraniam. V podstate každá zbraň je sama o sebe neutrálna. Nôž, puška ale aj bomba môže nepoužitá proti človeku ležať dlhodobo na svojom mieste. Môže však slúžiť na obranu pred jeho útokom ale i na útok proti nemu. Podobne je to aj s našimi Súcnami. Napríklad Súcno zvane Vlastenectvo. Leží dlho na sklade, občas je oprášené, trebárs pri nejakom sviatku, podobne ako je puška pri pravidelnej prehliadke premazaná olejom. Nenecháme predsa Súcno splesnivieť, postaráme sa on. Ale v potenciálnych krízových situáciách Súcno zvané Vlastenectvo nadobúda automatickú hrozivú podobu šovinizmu, nenávisti proti nositeľom rovnakého Súcna, avšak iného zafarbenia. Nie, nie je dobre Súcno, ktoré v sebe skrýva takúto hrozbu. Mali by sme mali hľadať Súcna, ktoré nemajú viac tvarí a na nich postaviť svoj hodnotový systém. Sú aj také Súcna, samozrejme. A ľudstvo vďaka bolestným a trpkým skúsenostiam napokon k týmto Súcnam dojde, kultúrna evolúcia tam človeka doženie. Potenciálnu námietku, že evolučný mechanizmus v sebe skrýva aj možnosť, že život vôbec nemusel vzniknúť a že teda i v rámci kultúrnej evolúcie môže hocikedy zaniknúť, tak tú radšej nespomínajme.