Duben 2003

Radost' z tragédie? Pohl'ad z New Yorku

Gabriel A. Levický

"Americký a židovský pes zdochli" škodoradostne a po anglicky prehlásil mladý interiérový návrhar z Káhiry, ked' sa správy o tragédii kozmického lietadla Columbia doniesli do starodávneho mesta, blízko pyramíd. Primitívny, hrozivý antisemitizmus by sa u tohto mladíka dal akosi vysvetlit'. Dennodenne mu totiž do jeho úbohej hlavy revú stredoveké oznamy o "perfídnych židoch", ktorí spiklenecky kontrolujú celý svet. Arabské média a horliví kazatelia v preplnených mešitách sa starajú o to, aby väčšina muslimov mala "jasné a ucelené" názory na svet, ktorý "kontrolujú židia s pomocou amerických krest'anov" - podl'a hlásania fanatikov.

Ale ako si má niekto vysvetlit' rast antisemitizmu v bývalých komunistických krajinach? Iste, dodnes nedocenený vplyv neonacistov a skinheadov na verejnú mienku využíva vákum dezinformacií, dedičstva totality. To, že v oboch nových štátoch - v Čechách a na Slovensku verejnost' nereaguje s viditel'ným odporom voči prejavom rasizmu a netolerantnosti, tiež svedčí o tom, že krutá a krvavá minulost' nie je celkom zabudnutou minulost'ou. Ked' si dnes čitatel' českých a slovenských novín otvorí ich internetovú stránku, reakcie a komentáre domácich čitateľov k udalostiam, objaví tam neuveritel'ne množstvo odporneho rasizmu, antisemitizmu a rôznych odpadkov.

Iba nedavno som sa pozrel do českých Lidoviek a slovenských Sme a našiel sam tam, k svojmu prekvapeniu reakcie mnohych čitatel'ov k udalostiam, ako napr. odchod Havla, tragédia Columbie (s izraelským kozmonautom na palube), konflikt s Irakom, ktoré ma naozaj prinútili k zamysleniu sa. Hanlivé slovo žid sa stalo pingpongovou loptičkou pre rôznych primitívov, ktorí mi pripomenuli interierového navrhára z Káhiry.

Z tejto nenávistnej rétoriky sam mal tiež pocit, že väčšina z nich nielen, že boli neinformovaní, ale tiež to ani neskrývali a s krikom oznamovali svetu ich nazor na "židovsku" otázku.

Ako je teda možné, že po tol'kých rokoch po skončení jednej z najväčších tragédii v histórii l'udstva holocaustu - sa dnes objavuju nemorální trpaslíci a spochybňujú, alebo popierajú nemilosrdne potrvdenú realitu? Na túto otázku si musíme všetci sami odpovedat'.

Možno pre začiatočníkov by bolo dobre pozriet' si archívnu slovenskú i českú tlač z doby, ked' nacisti prinášali dennodenne správy o "skoncovaní so židmi" a slovenský denník Gardista z 1941 roku sa chválil, že "protižidovské zákony na Slovensku su tvrdšie, než v Berline". Kde bolo svedomie poriadnych l'udí a krest'anov, ked' katolícka vláda platila Eichmanovi za slovenského žida 500 nemeckých ríšskych mariek zo zhabaného, arizovaného majetku?

Kol'ko bezmocných židov našlo sympatie medzi obyvatel'stvom a kde boli kazatelia, ked' zo slovenských dedín a miest Hlinkovi gardisti vyvážali svojich donedávna susedov?

V Oskarovom filme Kádara a Klosa z roku 1967 Obchod na Korze je scéna, ked' miestny anti-hrdina Krtko, konečne chápe, čo sa okolo neho deje a v zúfalej snahe pomôct' ohrozenej, starej žene, spácha náhodnu vraždu.

Dej filmu sa odohral v Humennom, meste, kde sam sa narodil a do ktorého sa vrátili moji rodičia, ked' prežili Oswienčim a Sachsenhausen.

Táto, aka každá iná minulost' by mala svedčiť ako memento, ako výstraha, aby sme sa vyhýbali zúfalému riešeniu problémov, aby sme konečne pochopili našu spoločnú, trpkú nádejnú I'udskost'.

Amen.

Gabriel Ariel Levický