Květen 2003

Prečo demokrati? Lebo Denikin...

Eduard Velecký

Obcas, hlavne v suvislostami s volbami, citavam rozne uvahy o tom, preco Zidia v USA vo volbach uprednostnuju vo velkej vacsine lavicovych demokratov pred pravicovymi republikanmi. Kedze obe americke strany pokladam za strany historicky zasvatene demokratickym principom, tak podla mna nejde o ziadnu tragicku zalezitost, avsak aj tak to stoji za kratke, mozno aj historicke zamyslenie, s potencialnymi zavermi platnejsimi obecnejsie ako len pre USA.

Kazdy podobny fenomen ma viacero korenov, urcit ich vahu, vplyv, vzajomne posobenie, je vec velmi obtiazna. Domnievam sa vsak, ze mimo v diskusiach najcastejsie spomenutej tuzby po 'socialnej spravodlivosti', ma tento fenomen dalsi vyznamny aspekt, historicky.

Hovorit o tom, ze zidovsky narod, rozptyleny temer po celom svete, bol predmetom neustalych utokov, by bolo nosenim vody do studne. Odkial vsak tieto utoky boli predovsetkym vedene ? Z akych politickych zdrojov a idei vychadzali ? Domnievam sa, ze predovsetkym (co samozrejme neznamena, ze tomu tak bolo vzdy) z extremnej pravice. Pre tuto tezu nam historia poskytuje viacero prikladov. Pozrime sa blizsie na jeden z nich, strateny v mnozstve dalsich krvavych udalosti sprevadzajucich rusku obciansku vojnu po bolsevickej revolucii v roku 1917. Korenom vsetkeho bol ako vzdy antisemitizmus, katalyzatorom jeho extremnych prejavov prudka dejinna zmena revolucneho obdobia.

Antisemitizmus bol vzdy pritomny v ruskej historii, avsak prva svetova vojna, nasledna revolucia a obcianska vojna ho vyplavili na povrch v tej najprimitivnejsej forme. Nasilie sa stalo dominujucim nastrojom pre riesenie realnych aj fiktivnych problemov spolocnosti, miesto institucionalnych nastrojov rusky stat ovladli davy. V tejto atmosfere sa stali utoky davov na Zidov beznym koloritom sprevadzajucim obecne vladnuce nasilie. Uz carsky rezim utoky na Zidov dlhodobo podnecoval, pricom vzorom bola sam car Mikulas II., ktory si pochvaloval, ako sa narod vysporiadal so zidovskymi elementami skrytymi udajne za povstanim v roku 1905 a schvaloval pogromy, ktore sa vtedy v Rusku udiali (najznamejsi z nich je odessky pogrom, kde zahynulo zhruba 800 ludi). A po vypuknuti prvej svetovej vojny dochadzalo stale castejsie k tomu, ze sa problemy krajiny zvalovali na Zidov - v zasade rovnako, ako sa to dialo na strane protivnika, u Nemcov, kde tiez niektore kruhy obvinovali Zidov z problemov krajiny a po prehre vo vojne aj z toho, ze nemecku porazku zapricinili. V Rusku bol tento proces za vojny a tesne po nej este evidentnejsi. Zidia po obsadeni Ukrajiny po prvy raz vo vacsom mnozstve opustili prikazane zony pobytu v tejto casti krajiny a rozprchli sa po celom Rusku. Objavili sa vo vacsich severskych mestach, po revolucii sa objavili dokonca vo vladnych uradoch. Iste, vela Zidov nebolo bolsevikmi, ale zato mnoho Zidov bolsevikmi bolo. Rusky svet sa prudko zmenil, batusku cara uz nebolo, vsetko bolo akosi hore nohami. Mnohym Rusom sa zdalo, ze nahly vyskyt Zidov na veducich miestach krajiny ale aj spiacich v biede pod mostami, nejako suvisi s devastaciou ich zeme ako aj ich hodnotoveho systemu. Odtial bol uz len krocik k vyhlaseniu sucasneho stavu za vysledok pripraveneho sprisahania - nehovoriac o tom, ze ruska spolocnost bola na tento trend uz predpracovana predoslymi antisemitistickymi pamfletmi ako Protokoly sionskych mudrcov.

Vysledok bol obecny strach zo Zidov, uvedene protokoly dokladujuce udajne celosvetove zidovske sprisahanie za ucelom uchopenia moci zazili svoju obrovsku renesanciu, a nielen v Rusku, ale prakticky v celej Europe, ba dokonca aj v USA, kde sa po stabilizacii ruskej moci tento antisemisticky trend odrazil napriklad v obmedzeni pristahovaleckych kvot pre zidovske obyvatelstvo. Skratka: "nenavist k Zidom je jednym z najprednejsich stranok dnesneho ruskeho zivota; mozno uplne najvyznamnejsim, Zidov nenavidia vsade - na severe, na juhu, na vychode aj na zapade. Nenavidia ich vsetci, bez ohladu na triedu, vzdelanie, politicke presvedcenie, rasu aj vek.." tak zneju slova jedneho zo sociologov skumajucich priciny porevolucnych pogromov.

A slovom pogrom sme sa dostali ku korenu problemu. Strach zo Zidov sa casto premienal na pogrom. Pogrom mal v Rusku viacero vyznamov, znamenal prioritne utok proti Zidom, ale bol aj utokom na bohatych a v tejto dobe sa stal synonymom utoku aj na tych, co boli udajnou pricinou zla. Zidia predstavovali idealny ciel v tejto xenofobnej atmosfere pre vsetkych, co hladali vinnika.

Samozrejme, Zidia angazujuci sa v revolucnych pohyboch v porevolucnom Rusku nemali nic spolocneho s tymi, ktori neskor vystaveny ucet zaplatili, ba skor naopak, je zname, ze tito ludia sa od svojho povodu neraz ostro distancovali. To vsak nebolo prekazkou preto, aby takato vazba vo vedomi ruskej populacie vznikla. Ako sef cervenej armady bol Trockij (alebo Bronstejn, ako ho volali v publikaciach bielych armad) oznacovany za "odporneho zidovskeho vraha" ruskeho ludu. Nasledne sa vsetkym Zidom kladla vina za vrazdu cara, perzekuciu ruskej pravoslavnej cirkvi a cerveny teror. Je pravdou, ze mnohi Zidia (ale zaroven aj napriklad Lotysi, Armenci, Poliaci) zastavali popredne miesta v Ceke. A tohoto faktu sa uzivalo ku krvavej odplate proti zidovskemu obyvatelstvu obecne. Ako raz povedal hlavny moskovsky rabin, Trockij robia revoluciu a Bronstejnovia platia ucet. Mnohi vodcovia bielej armady zastavali nazor, ze Zidia si za svoje pogromy mozu sami, lebo "podporuju" bolsevicky rezim. Cele hnutie bielych trpelo utkvelou predstavou, ze prenasledovanie Zidov je opravnene a predstavuje formu ludoveho odporu proti revolucii. Ultrapavicovy Rus Sulgin, hlavny predstavitel nazoru o kolektivnej vine Zidov, neskor pripustil, ze pogromy boli odplatou bielych za cerveny teror: "Urobili sme tym zidakom to iste, co urobili bolsevici burzujom. Oni revali 'Smrt burzujom' a my sme odpovedali 'Smrt Zidom'".

Ako uz bolo naznacene, pogromami sa nevyznacovali len armady bielych. Prve velke pogromy prevadzali Petljurovi ukrajinski nacionalisti, neskor sa pridali Machnovi partizani, Poliaci sa takto 'vyznamenali' v ramci rusko-polskej vojny v roku 1920 a su zname aj progromy zo strany Cervenej armady. Vacsina pogromov sa odohravala na Ukrajine, kde v tychto rokoch doslo ku kompletnemu rozpadu statnej moci - ako signifikantnu ukazku mozno uviest, ze len v Kyjeve sa pocas tohoto obdobia vystriedalo celkovo 13 roznych politickych rezimov, bolsevici napriklad toto mesto dobyli celkovo trikrat. Kazdy z tychto rezimov v tomto obdobi disponoval dostatocnou vojenskou silou pre pokorenie predosleho rezimu, avsak ziadnym ekonomickym zazemim. Preto sa jeho jednotky zasobovali rekviraciami, vyvlastnovanim, kradezami, lupenim majetku obyvatelstva. Trpelo veskere obyvatelstvo, ale Zidia bolo vzdy prvi na rade. Ukrajinski rolnici v armadach nenavideli Zidov predovsetkym preto, ze to boli pre nich obchodnici, krcmari, uzernici - skratka predstavovali burzoaziu z cudzich a nenavidenych miest. Vodcovia pogromov na zaklade svojej viery, ze Zidia su fantasticky bohati, ulozili Zidom zaplatit obrovske vykupne a ked ho zaplatit nemohli, zabili rukojemnikov. Vojakom sa bezne dovolovalo, aby zidovske obchody boli vykradane a vypalovane a aby boli ich majitelia vrazdeni. Tento trend este posilnovala predstava, ze ku zbohatnutiu doslo hlavne vdaka spekulaciam za ekonomickej krizy, ktora prvu svetovu vojnu a naslednu obciansku vojnu sprevadzala. Hovorilo sa tomu 'olupovanie lupicov' - bezne to robili v tejto vojne vsetky strany, aj bolsevici - avsak u bielych a v suvislosti s pogromami zidovskeho obyvatelstva je jasne pozorovatelny princip rasovych predsudkov a kolektivnej viny. Hitlerov holocaust mal na Ukrajine a u jej susedov v tomto obdobi svojho jasneho predchodcu a mozno dokonca inspiratora.

Pogromy, ktore robili Denikinove vojska, boli vacsinou sprevadzane rovnakymi primitivnymi pudmi ako predtym spominane. Avsak si treba uvedomit niekolko podstatnych rozdielov. Na rozdiel od predoslych akterov slo v pripade tejto armady nie o partizanske bandy, ale o elitne vojsko preplnene dostojnickymi kadrami. A napriek tejto skutocnosti (alebo prave preto ?) je u pogromov evidentne silnejsi motiv rasovej nenavisti k Zidom, ktori boli pre bielych vyvolenym narodom bolsevikov. Cele zidovske mesta boli spalene a znicene pod zamienkou, ze podporovali bolsevikov, na synagogy sa malovali cervene hviezdy, do nich potom nahnali a nasledne postrielali a upalili zidovske obyvatelstvo. Ak sa bieli dozvedeli o teroristickej akcie cervenych, odpovedali terorom proti Zidom. Ked Denikinove vojska pri svojej zo zaciatku uspesnej ofenzive obsadili mesto, kde predtym boli bolsevici, dostali ich vojaci volne ruky, aby mohli podla lubovole olupovat a vrazdit zidovske obyvatelstvo. Bol to akysi druh odmeny, na ktoru mali vojaci automaticky pravo. Nepomahali navstevy zidovskych predstavenych u velitelov vojsk, ba naopak, neraz viedli ku dalsiemu rozsireniu pogromu z popudu najvyssich dostojnikov. Ak aj boli dostojnici, ktorym sa antisemitizmus bridil - tak v tejto chvili ustupili v mene 'vyssieho ciela' a neprejavili svoj odpor. Sam Denikin bol samozrejme antisemita - a aj ked nie je znama jeho aktivna uloha v tychto udalostiach, je zname, ze proti pogromom nevystupil a nepokusal sa ich zastavit. Ciste z vojenskeho hladiska je tato kruta logika vojny opravnena, viedlo by to k oslabeniu 'bojovej moralky' vojsk, ba dokonca ku strate casti spojencov - napriklad kubanskych kozakov, teda jednotiek, ktore zohravali v tychto pogromoch tiez velmi aktivnu ulohu.

Pozrime sa kratko na to, ako vyzerala situacia na fronte. Denikinove vojska utocili na Moskvu z juhu. Dostali sa az temer k Tule, cca 400 km od Moskvy. Tu boli odrazeni a odvtedy ich postupne zachvatila dezorganizacia so vsetkymi krutymi nasledkami ako pre nich, tak aj pre nasu temu. Ono totiz nasledkom dezorganizacie armady sa pred tym istym sposobom predsa len riadene pogromy proti zidovskemu obyvatelstvu zmenili na orgie najkrutejsieho teroru zufaleho a demoralizovaneho vojska. Ustupujuce armady sa teraz mstili na Zidoch dovtedy nepredstavitelnym sposobom. Z roznych archivnych pramenov, zo spomienok tych, co pogromy prezili, ako aj zo spomienok tych, zo ich organizovali, su zname priserne detaily, pred ktorymi blednu aj stredoveke muciarne. Dokonca aj spominany Sulgin pise, ze sa necitil dobre v tejto atmosfere nekonecneho vrazdenia. Je celkovo zaregistrovanych okolo 250 vacsich pogromov v roznych mestach. Za jeden z najstrasnejsich sa poklada pogrom v mestecku Krivoje Ozero, kde pogrom v obdobi finalneho ustupe zuril podla niektorych zdrojov cely mesiac, pricom dostojnici usporiadali zaroven surrealisticky bal, kde hrajuci orchester prehlusoval krik obeti vrazdenych na uliciach. Len v tomto meste a v jeho okoli sa pocet obeti odhaduje na niekolko tisic, niektore odhady vsak hovoria az o 10 000 obetiach.

Tym sa dostavame ku finalnej casti tejto smutnej retrospektivy na pogromy za obcianskej vojny z Rusku. Otazka, kolko bolo vlastne tychto obeti, nebude nikdy presne zodpovedana. Po skonceni obcianskej vojny sa objavilo viacero roznych statistik a odhadov z roznych zdrojov: ako zo strany novej moci, tak zo strany zidovskych organizacii, ako aj na zaklade prebudeneho svedomia ich pachatelov. Zaroven je kazdemu zrejme, ze isty cas zo strany pachatelov dominovali tendencie tieto pogromy popriet, pripadne zvalit vinu na niekoho ineho. Ale archivy dnes poznaju dostatocne presne priebeh pogromov v cca 250 mestach, kde boli dobrovolnicke vojska Denikina. Je znamy registrovany pocet pohrebov obeti (31 071), ale tento sa ani zdaleka nepriblizuje ku konecnemu odhadu. Triezvejsi odbornici koncia u cisiel niekde na hranici 70-80 000, avsak zaroven su zname spravy o vysledkoch vysetrovani zidovskych organizacii zo sovietskeho Ruska, ktore hovoria o 150 000 mrtvych. A kedze tieto odhady sa tykaju len oblasti posobenia spomenutych vojsk a nezahrnuju obete dalsich velkych masakrov pachanych uz spomenutymi partizanmi batku Machna, petljurovskymi nacionalistami, Poliakmi, Cervenou armadou, kozackymi vojskami ako aj dalsimi roznymi ilegalnymi bandami ako aj jednotlivcami, je presnejsi odhad nemozny, skor sa uvadza celkovy pocet pogromov medzi 700 az 1000 ako najvacsia znama v historii zaznamenana protizidovska genocida tohoto druhu. A na zaklade tohoto cisla mozeme len odhadovat pocty obeti v ramci tohoto menej znameho predchodcu hitlerovskeho holocaustu zavrazdenych v dosledku dlho pestovaneho antisemitizmu v ruskej spolocnosti.

A teraz spat ku spominanej teze o tom, ze preco Zidia v USA volia predovsetkym lavicovejsich demokratov pred pravicovejsimi republikanmi. Domnievam sa, ze pre zidovsky narod, pre narod s hlbokou historickou pamatou, pre narod trpko skusany podobnymi genocidami, predstavuje lavica intuitivne mensie zlo ako pravica, ktorej extremne kridlo si v historii castejsie a krutejsim sposobom obliekalo kabat antisemitizmu sprevadzaneho pogromami. Nemienim tuto tezu (hypotezu) obhajovat, nemienim sa o nej skriepit, ponukam ju len ako jedno z moznych doplnujucich vysvetleni k tomu, co niektori pokladaju za iracionalne chovanie.