Květen 2003

Atómový útok zastaví slovenská horčica

Ľubomír Sedláčik

Slovenskí komici mali svojho času ťažké srdce na známeho politického búrliváka, nacionalistu Jana Slotu. Keď si uhol z fľaše, bolo už nemožné ho parodovať - jeho prejavy boli paródiou samé o sebe. Ako to býva, skutočnosť neraz predčí všetku fantáziu. V podtatranskom regióne sa v týchto dňoch lavínovito rozšíril nákup horčice. Ľudia bez rozdielu etnického pôvodu či vzdelania, jej berú celé tony. Nie však na jedenie - ale ako ochranu proti atómovej vojne. Ako si s týmto humoristi poradia, to im teda nemožno závidieť.

Nejde o aprílový žart. Majitelia predajní potravín v Poprade, Tatrách a okolí si šuchajú ruky: Plán odbytu horčice majú splnený azda na roky dopredu. Húfy obyvateľov si ju natierajú na strechy, izolujú okná a škáry. Príčinou je neuveriteľná fáma, že táto pochutina má chrániť pred účinkami rádioaktívneho žiarenia.

Zažili sme už u nás rôzne nákupné paniky. Napríklad raz vymizla z pultov lekární jódová tinktúra. Toto (i keď sa tento roztok samozrejme nehodí na požívanie) malo aspoň racionálne jadro: Jód v podobe špeciálnych tabletiek je naozaj radioprotektívnou látkou v tom zmysle, že sa usadzuje v štítnej žľaze, kde už potom nie je miesto na nebezpečné rakovinotvorné rozpadové produkty, vznikajúce pri jadrových reakciách.

Pri horčici však niet ani tej najmenšej stopy po rozumnom základe veci. Skôr ide o námet pre sociologickú štúdiu. Tu prenechajme v konkrétnej veci odborníkom, ktorí môžu skúmať, kam vedie masívny mediálny tlak okolo "vojny v priamom prenose".

Snáď len poznámku, že podľa rozličných odborných zdrojov je asi 12 percent ľudskej populácie celkom mentálne retardovanej, okolo 33 percent intelektovo podpriemernej, len asi 14 - 17 percent schopnej absolvovať úplne vysokoškolské vzdelanie.

Najviac sťažností majú atómovej vojny sa obávajúci Podtatranci na to, že prvý dážď horčicový pancier rýchlo zmyje. Verme, že za dane, ktoré iste potešení potravinárski výrobcovia a distributéri odvedú, budú štátne orgány investovať do reálnych prostriedkov civilnej ochrany. Pred televíznou kamerou sa ukázal zo všetkých oslovených nakoniec najrozumnejším jeden prostý Róm, ktorý prehlásil, že radšej kúpi deťom dve kila klobásy a chleba, než by investoval do takejto hlúposti. Úsmev ale tak trochu mrzne na perách, ak si domyslíme, na základe čoho sa asi rozhodujú mnohí ľudia napríklad vo voľbách.