Červenec 2003

Irak na východ a od východu

Gabriel Ariel Levický

Neprejde ani deň, aby sa americká a svetová tlač z pochopiteľných dôvodov, nejakým spôsobom nezmienila o Iraku. Emocionálne nabité fotografie a komentáre ”odborníkov” stále vzrušujú, i keď domáce a iné svetové problémy preberajú tlejúcu štafetu.

Americká stratégia blitzkriegu priniesla svoje dividendy. Ako Stalin vyzerajúci diktátor, ktorý trpel megalomanským komplexom moslimského Saladina či ešte staršieho asýrskeho dobyvateľa Nebuchandezora je buď mŕtvy, alebo na úteku skrývajúc sa po bytoch členov vlastnej socialistickej strany. Jeho zašlá vláda sa zbiera jeden po druhom, ako huby po daždi a radoví Iračania ochutnávajú konkrétnu slobodu. Ideologicky podvyživení Iračania po niekoľkých dúškoch slobody, podgurážene skúšajú trpezlivosť krajiny, ktorá má zo slobodou skúseností už vyše 200 rokov.

Intuícia inšpirovala mnohých mizantropov k tomu, aby zašli ešte ďalej. Vo vákuu pozitívnej organizovanej moci a kontroly sa rôzne krysy vynárajú zo svojich temných suterénov a tešia sa z chaosu. Rabovanie a ničenie sa stalo denným dobrodružstvom pre mnohých, hlavne tých, čo len na túto chvíľu čakali. Ostatní vydesene sledujú, ako sa rúca ekonomicko-politická štruktúra bez náhradného modelu. Netrvalo dlho a zlodeji a banditi medzi inými začali ukazovať prstami na amerických okupantov. Ako to, že nevedia zabezpečiť poriadok a zabrániť ničeniu?

Za necelý mesiac fanatici a kriminálnici dokázali vyrabovať a zničiť rôzne inštitúcie – hlavne kultúrne. Tu v tomto prípade 5 000 rokov ľudskej histórie v podobe artefaktov zostalo ležať v modernom prachu a ešte nie je koniec. Lupičom na to stačil jeden deň.

Náboženskí fanatici, etnicko-kultúrne rozdiely a rozprášení členovia strany Baas taktiež zapríčinili chaos, využívajúc zem nikoho na získavanie pozícií a otravovanie mozgov. Okolité krajiny nervózne a netrpezlivo sledujú, čo sa deje za ich humnami. Chirurgická americká vojna im dodala väčší pocit neistoty. V podstate všetci okolo Iraku sú tiež takými menšími Irakmi. Despoti, diktátori, šejkovia, mulláhovia, imámovia a tzv. celoživotní vodcovia pochopili, že ak niečo neurobia, ich teokratické dní sú zrátané.

Dôsledky zasahujú pochopiteľne i do izraelsko-palestínského krvavého konfliktu. Uvidíme, ak sa bahno usadí, kto zostane pripravený zápasiť s novou dobou a videním. Zatiaľ iba vidíme rozvírenú vodu a mihotanie končatín.

Základná etická otázka však zostáva všeobecne ľudská. Kto vlastne vyhraje v tomto nekonečnom zápase medzi ”dobrom” a ”zlom” ? Ako môžeme definovať zlo a dobro? Ako sa svet vyporiada s gangsterizmom rôznych dobrodruhov, ktorí systematicky ničia a podkopávajú zmysel a význam filantropickej štátnej moci a kontroly a násilím nahradzujú konceptom ”všetko je možné”?

Gangstri sa zinternacionalizovali. Kedysi bola mafia obmedzený teritoriálny fenomén jedného štátu. Dnes sa gangstri prechádzajú so svojimi rodinkami v medzinárodnych mestách, ktoré si kúpili za ukradnuté peniaze a pred očami polície rozviešávajú svoje lákavé siete. V podstate je dnes jedno, kde sa nachádza mafia. Praha, Bratislava, Berlín, Moskva, či Bogotá, New York alebo Mexico City. Vo svete ekonomiky a digitálnej techniky dnes stačí stlačiť gombík na klávesnici a padajú hlavy, alebo sa získavajú veľké peniaze.

Určité paralely s východnou Európou – hlavne Českom a Slovenskom sa tu dajú pomerne ľahko nájsť. Tiež sa tam odohrali bleskové historické akcie, tiež sa politickí dinosauri rozprášili a poskrývali za rôznymi pseudospoločnosťami a tiež začali rozprašovať bacily neistoty a relativity. Koncept ”všetko je možné” sa stal ”pokiaľ-sa-ma-to-netýka” rakovinovým nádorom. A ako každý nádor i tento potrebuje priaznivé prostredie pre svoj mizantropický rast. Česko i Slovensko poodhrnuli ťažkú oponu vstupu do sveta, avšak roztiahnúť takúto oponu a ukázať svetu, ako to vlastne vyzerá na javisku – je už iná záležitosť.

Vstup do NATA a očakávaný krok smerom k európskej jednote (?) prinesie množstvo bádania, tápania a sebaspytovania. Zatiaľ čo totalita presne vymedzovala oficiálny pohľad na svet a ”kupovala” si ľudí fatamorganovou sociálnou istotou, tí čo zamerali svoju optiku do budúcnosti a očakávali humanistický návrat do svetovej civilizácie – prehrali.

Gangstri celého sveta, spojte sa!

Akosi dúfam, že sa to nestane v Iraku. Ak áno, tak potom si zase budeme dlho pripomínať obraz dnes už symbolických, rýchlych Mongolov, ktorí roku 1258 dobyli a zničili abásidsky Bagdad, sídlo nového kalifátu a z hláv miestneho obyvateľstva postavili vysokú pyramídu.