Český a slovenský zahraniční časopis  
     
 

Leden 2004


Slováci na Ukrajine

Slovenské etnikum na území dnešnej Zakarpatskej Ukrajiny bolo prítomné už v rannom stredoveku, o čom svedčia zachované toponymá slovenskej proveniencie. Prítomnosť Slovákov na tomto území je jednak výsledkom prirodzeného predĺženia slovenského etnického územia, jednak sociálnych pohybov Slovákov, ktorí najmä v 17., 18. a 19. stor. prichádzali na Zakarpatskú Ukrajinu za prácou ako drevorubači, furmani, hutníci, remeselníci a pod. Po r. 1918 sa Zakarpatská Ukrajina (vtedy Podkarpatská Rus) stala integrálnou súčasťou Československej republiky. Zvyšuje sa počet Slovákov na tomto území a výrazne sa rozvíja slovenské (resp. československé) školstvo a kultúrny život Slovákov. Pôsobí tu Matica slovenská, zakladajú sa slovenské spolky, hrajú sa slovenské divadlá. Takéto relatívne prajné obdobie trvalo do r. 1939. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky a vyhlásení osamostatnenia sa aj Podkarpatskej Rusi, toto územie okupovalo horthyovské Maďarsko a režim zaviedol tvrdú maďarizáciu.

Po príchode Červenej armády (1944) Zakarpatská Ukrajina sa stala súčasťou Ukrajiny, resp. ZSSR. Otázka slovenskej menšiny sa riešila medzištátnou zmluvou medzi ČSR a ZSSR o odstúpení Podkarpatskej Rusi ZSSR a o presídlení slovenského obyvateľstva do ČSR. Presídlenie sa uskutočnilo r. 1947, kedy z niektorých obcí Slovákov úplne vysťahovali. Všetky formy národného života Slovákov na Ukrajine postupne zanikli. Školy so slovenským vyučovacím jazykom boli zrušené.

K oživeniu slovenského národného povedomia, spolkového života, slovenského školstva, cirkevného i duchovného života v slovenskom jazyku na Zakarpatskej Ukrajine došlo až po r. 1989. Demokratické zmeny v bývalom ZSSR a na Ukrajine umožnili vznik slovenských škôl, spolkov, slovenských médií, ako i obnovenie slovenských bohoslužieb. V tomto období k obrodeniu slovenskej menšiny na Zakarpatskej Ukrajine výrazne prispela i Slovenská republika.

Štatistické údaje o slovenskej komunite

Počet Slovákov v jednotlivých okresoch, mestách a v obciach na Zakarpatskej Ukrajine (podľa odhadu Matice slovenskej na Zakarpatsku) : Mesto Užhorod (3 814), okres Užhorod (1 260), mesto Mukačevo (515), okres Mukačevo (288), okres Iršava (261), mesto Perečyn (281), mesto Svaliava (322), okres Svaliava (417), okres Berehovo (228), okres Velykyj Bereznyj (221), obec Storožnycia (750), obec Antonivka (300), obec Koľčyne (195), obec Seredne (210), obec Turji Remety (172), obec Dovhe (206).

Administratívne celky, v ktorých žijú Slováci

Najväčšia časť obyvateľstva slovenského pôvodu na Ukrajine žije na Zakarpatskej Ukrajine, v minulosti nazývanej Podkarpatská Rus. Táto oblasť sa nachádza v západnej časti krajiny na rozlohe 12 800 km2 s počtom obyvateľov 1 246 200. Prelínajú sa tu početné etnické a náboženské hranice. Zloženie obyvateľstva: Ukrajinci a Rusíni (976 518), Maďari (155 700), Rumuni (29 485), Rómovia (12 329), Slováci (7 329) a Nemci (3 478). Tieto údaje sčítania obyvateľstva z r.1989 nemožno považovať za celkom presné, lebo mnohých Slovákov po r. 1947 zapísali ako Ukrajincov, resp. ako Rusov. Súčasné odhady sa pohybujú medzi 15 000 - 17 000 Slovákmi na Zakarpatsku.

DZS

(Český a slovenský svet, http://svet.czsk.net)



Zpátky