Únor 2004

V zajatí československej rôznorodosti

Miroslav Kučera

Na genézu vnútropolitického vývoja prvej ČSR je potrebné pozerať sa cez prizmu národnostnej štruktúry štátu. Multietnické obyvateľstvo bolo hlavným determinantom problémov, ktoré republiku nakoniec priviedli až k jej zániku. Československo nebolo homogénnym štátom, vzniklo na troskách Rakúsko-Uhorska a jeho hranice boli stanovené systémom mierových zmlúv, neprihliadajúcich na etnické špecifiká. Československí politici národnostnú otázku zámerne bagatelizovali - potrebovali sa totiž predstaviť Západu ako jednotný národ, ktorý, vychádzajúc z práva národov na sebaurčenie presadeného Woodrowom Wilsonom, má nárok na štátoprávnu formu svojej existencie.

V priebehu 18. a 19. storočia sa procesom nacionalizácie vytvorilo u Európanov vedomie národnej príslušnosti k tomu ktorému národu, prevažne na základe jazykovej a geografickej blízkosti. Toto vedomie vlastnej národnosti bolo rozhodujúcim činiteľom pri vytváraní moderných národných štátov a iba o národnom štáte sa predpokladalo, že bude schopný prežiť. Aby presvedčili Dohodu o opodstatnenosti vzniku nového štátu, vytvorili českí a slovenskí politickí reprezentanti koncepciu jednotného československého národa. Realita však bola odlišná.

Pre sebaidentifikáciu obyvateľov prvej ČSR bolo určujúce vedomie národnej príslušnosti a československý národ neexistoval. Ideálnym riešením je, keď si etnické národy bez ohľadu na svoj pôvod dlhým spolužitím vytvoria vedomie príslušnosti k spoločnému štátu a toto vedomie sa pre nich stane prvotným a určujúcim. Na to však novopečení Čechoslováci nemali čas. Štátotvorným národom sa tak stali Česi, ku ktorým sa pridala veľká časť Slovákov; spolu približne 60% obyvateľstva republiky. Keďže príslušnosť k etnickému národu si jednotlivec uvedomuje len na základe vedomia odlišnosti od ostatných ľudí, zvyšných štyridsať percent sa voči ČSR vymedzilo negatívne.

Po I. svetovej vojne bola snaha riešiť tento problém tým, že menšinám boli poskytnuté rozsiahle práva. Tento projekt bol len čiastočne úspešný, pretože každá menšina sa cíti byť diskriminovaná už len tým, že je menšinou. Navyše, toto priznanie menšinových práv viedlo k posilneniu postavenia príslušníkov menšín nepriateľských štátu a tým k zväčšeniu ohrozenia republiky. Slovenskí nacionalisti bojovali o autonómiu a posilnenie právomocí Bratislavy, slovenskí Maďari sa pomaly spamätávali z otrasu, ktorý pre nich znamenal koniec sna o veľkom Uhorsku a spolu s Budapešťou oslabovali vplyv centrálnej vlády na južnom Slovensku a sudetskí Nemci pod vedením SDP Konrada Henleina postupne získavali moc a vplyv pre Hitlerovu Tretiu ríšu.

Labyrint separatizmu, nacionalistických politických strán, špionáže, polovojenských a teroristických organizácií a sabotáží viazal spravodajské a bezpečnostné zložky štátu, odčerpával financie a vysával štátu energiu potrebnú na zahraničnopolitickom fronte. Prvá ČSR bola vnútorne slabá a pomaly sa rozkladala a národnostné menšiny sa stali vďačným prostriedkom susedných štátov na presadenie svojich cieľov vo vnútri republiky. Práve sudetonemecká menšina bola nástrojom vydierania československej vlády a svojimi akciami koordinovanými s Berlínom významne prispela k úspechu plánu nacistov na rozloženie Československa.

Federalizácia sa môže zdať logickým riešením tejto vnútornej inkoherencie a nestability. Presun kompetencií na lokálne centrá a rozdelenie právomocí na jednotlivé zložky štátu by však bol možný len v prípade medzinárodnopolitickej stability, ktorá Európe 30 rokov chýbala. Zdá sa, že príčinou neschopnosti pretaviť etniká do politického národa bola absencia silnej jednotiacej idey, ktorá by preklenula jazykovú a vôbec kultúrnu odlišnosť jednotlivých skupín občanov uvedených štátov, hovorí Jan Rychlík.

Dovolím si polemizovať: Československo malo ideu, možno silnejšiu než ktorákoľvek iná - ideu humanity. Avšak intelektualizmus elít a intelektualizácia verejného života vôbec sa stali pre obyvateľstvo nestráviteľným sústom; táto idea nedokázala rozložiť vzorce správania hlboko votkané do podvedomia národností strednej Európy a zabrániť tak vyvrcholeniu československej drámy.

(Český a slovenský svet, http://svet.czsk.net)