Duben 2004

...ty máš medaili, já nemám. Liguééééére!

Peter Breiner

Ľudia sa asi potrebujú nasrdiť oveľa viac, kým sa dohodnú, že spôsob, akým politici riadia spoločnosť, dokonca aj v tzv. demokracii, nie je najlepší. To, ako sa ľudia vo funkciách takmer automaticky a bez výnimky menia na skorumpované kreatúry omámené peniazmi a mocou, sa stalo prirodzenou súčasťou života.

Väčšina politikov dokonca nadobudne ilúziu, že robia niečo užitočné a záslužné, či dokonca, že zastupujú názory svojich voličov. Papalášstvo a bafuňárstvo sa na človeka lepí rýchlejšie a kvalitnejšie než zubný kameň. Daňoví poplatníci to prijímajú bez veľkého zamýšľania. Politikom na všetkých úrovniach to len dodáva odvahu a drzosť, a tak sa len usmievame nad príhodami, ktoré keby neboli tragické, boli by smiešne.

James Harlick, vedúci kanadského Úradu pre núdzovú infraštruktúru a pohotovostnú pripravenosť sa minulý rok ukázal vo svojom úrade až tri dni po najväčšom výpadku energie v dejinách Kanady a vzápätí odišiel na rybačku. Kanadský vládny Úrad pre turistiku vyrobil za obrovského úsilia stoviek pracovníkov a pri neskutočných nákladoch mapy Kanady, na ktorých chýbajú dve provincie. Skompromitovaného premiérovho kamoša Alfonsa Gagliana odmietne Vatikán akceptovať ako veľvyslanca, premiér ho okamžite vyšle v tej istej funkcii do Dánska, ktoré je aj tak zhnité. Pokračovať by sa dalo do nekonečna, príklady zo Slovenska si doplňte sami z ostatných stránok dennej tlače.

Rovnako odporné sú aj rituály, ktoré vládcovia zaviedli dávno a udržiavajú dodnes. Štátne návštevy, mimoriadni a splnomocnení veľvyslanci, medzinárodné združenia, kladenie vencov, slávnostné bohoslužby, čestné doktoráty, tituly a léna, odpustky a vyznamenania, zaslúžilé umelectvá, orlice, medaile a kríže. Aj toto všetko sa už stalo nedeliteľnou súčasťou ovládania spoločnosti. Viem si predstaviť, že nepolitici, ktorí sú do týchto rituálov vtiahnutí, môžu mať dojem, že ide o objektívne ocenenie ich zásluh, schopností, hrdinstva či mimoriadnych výkonov. Neraz je to dokonca aj pravda. Sú však aj takí, ktorí sa z najrôznejších príčin rozhodli odmietnuť ocenenia a privilégiá, ktoré im rôzne papierové hlavy ponúkali.

Už šesť storočí pred naším letopočtom odmietol Bias z Prienu bronzovú trojnožku. Marius odmietol titul Otec vlasti, ktorý mu ponúkol rímsky senát. Alexander Gordon of Earlston, odmietol v 17. storočí povýšenie do rytierskeho stavu. V roku 1818 odmietol maďarský diplomat Podmanicky Veľký kríž Leopoldovho rádu. Japonský spisovateľ Kenzaburo Oe, neskorší nositeľ Nobelovej ceny, odmietol prijať japonské zaslúžilé umelectvo. George Bernard Shaw dokonca odmietol aj peniaze za Nobelovu cenu. Walentyna Zak, záchrankyňa mnohých Židov, odmietla vyznamenanie izraelské „Statočný" s tým, že si len plnila ľudskú povinnosť. Kirgizský prezident Askar Akajev odmietol prijať medailu za vedecký pokrok, ktorú sám vymyslel. Srb Dušan Vuković odmietol prijať čestnú medailu, ktorú chcel posmrtne udeliť jeho synovi Slobodan Milošević. J. Halsey McGovern odmietol prijať kongresovú Čestnú medailu a Striebornú hviezdu pre svojich synov, ktorí padli v Kórei. Lupič George Wilson odmietol prijať amnestiu od prezidenta Jacksona a prijal trest smrti. Básnik Kevin Gilbert odmietol cenu ľudských práv austrálskej vlády. Azerbajdžanský výtvarník Sattar Bahlulzade odmietol dva razy komunistické zaslúžilé umelectvo i štátnu cenu. Básnik a maliar Henri Michaux odmietol Grand Prix National des Lettres. Povýšenie do šľachtického stavu alebo rád Britského impéria odmietli rockový hudobník David Bowie, kuchárka Nigella Lawson, herci John Cleese, Trevor Howard, Kenneth Branagh a Vanessa Redgrave, básnik Benjamin Zephaniah, spisovatelia Graham Greene, Roald Dahl, J. G. Ballard, John le Carré, Evelyn Waugh, J. B. Priestley, básnici Robert Graves či Philip Larkin, herec Albert Finney sa zriekol titulu dva razy a výtvarník L. S. Lowry odmietol takýchto titulov dokonca päť. Tituly odmietli aj šéf z Formuly 1 Bernie Ecclestone či režisér Alfred Hitchcock.

I tak se da.