Duben 2004

Masný chleba s cibuľou, búčik a rízky

Peter Breiner

Dobre, že idú sviatky. Vďaka nim možno dočasne zabudnúť na starosti, nevnímať aktuálne problémy, nezaťažovať sa hrúbkami v Dzurindovej výpovedi a myšlienkami na budúcnosť, ktorá nemusí byť nevyhnutne úplne ružová. Veď si len pozrite zvyšok novín, nemyslím si, že tam nájdete veľa dobrých správ. Aby som sa vymkol z celkového pošmúrno-defetistického trendu, nasledujú príjemnosti.

Novembrový zájazd slovenských symfonikov do Hongkongu sa vydaril. Nehovorím o prenikavých umeleckých úspechoch so sklonom k standing ovations , ale o zájazde ako takom, pretože nie všetky sa vydaria. Tento bol úspešný už od samého začiatku. Na rozdiel od niektorých predošlých nedošlo k masovému úteku letušiek do uzavretých priestorov a následnému obsadeniu kuchynky a zmocneniu sa zásob alkoholu sekciou drevených dychových nástrojov ani k znečisteniu lietadla obsahom podráždených vnútorností pripomínajúcim jazveca rozplesknutého po páde z jedenásteho poschodia, ani k ohradeniu toalety žltou páskou s nápisom DO NOT ENTER - CRIME SCENE a tým pádom ani k pomerne grobianskemu listu vedenia thajských aerolínií organizátorom zájazdu. Nikto nestratil letenku ani vedomie, batožina došla v poriadku a počet izieb v hoteli zodpovedal počtu hudobníkov.

Na rozdiel od mnohých zájazdov, na ktorých orchestre bývajú v predmestských moteloch, kde po koncerte možno dostať na jedenie len ľad z automatu, bol hotel výrazne štvorhviezdičkový s bazénom a počasím na kúpanie. Po počiatočnej neistote, kým sa potvrdilo, že raňajky sú zadarmo, vypukli bufetové orgie. Samoobslužné raňajky majú výhodu, že hudobníci s patričným tréningom sa môžu predzásobiť jednými raňajkami aj na niekoľko dní dopredu, ako keď veľhad naraz zožerie celú kravu. V orchestri bolo veľhadov niekoľko, čo spôsobilo malú krízu v chode hotela, vyriešenú okamžitým prechodom na pohotovostný zásobovací režim používaný pri zájazdoch zápasníkov sumo. Okrem veľhadov sa v orchestroch vyskytujú aj dobrodruhovia. S dvoma členmi sekcie viol sme jedli napríklad údené kačacie jazýčky. Vedeli ste, že kačka má v jazyku kosť? Keby to tak bolo u ľudí, kolega klarinetista by mal síce dosť veľké problémy s niektorými staccatovými pasážami, ale zato výrazne obohatený intímny život.

Jeden z účastníkov zájazdu, zvukár Otto nezapadol vďaka svojim stravovacím zvyklostiam do žiadnej kategórie. Jeho srdcovo-cievna diéta spočíva v masnom chlebe s cibuľou, búčiku a rízkov . Halušky neje, pretože sú klzké, ryby neje, lebo smrdia ako ryby, a cestoviny, ovocie a zelenina nie sú jedlo. Na raňajkách si opatrne zobol z vecí, ktoré jeho diétu aspoň vzdialene pripomínali a akúkoľvek inú potravu v priebehu dňa odmietal dnes už legendárnou frázou to nejím !

Zriedkavo sa vyskytujúci usporiadatelia, ktorí vedia, čo sa patrí, vždy na záver orchester pohostia. Nie je to ustálený zvyk a boli už recepcie, kde sa podával slávnostný prejav a plechovica piva. Tentoraz však boli recepcie dve a parádne. Prvá dokonca obsahovala biftek, ktorý podľa Otta patrí do kategórie rízkov , takže mohol niečo zjesť, hoci šomral, že mu pokazili jedlo zeleninovou prílohou. Alkohol sa podával podľa želania. Usporiadatelia sa dodnes hádajú s vedením Sheratonu o účte, podľa ktorého sa vypilo päť fliaš vína na každého účastníka vrátane žien, maloletých, sedemnástich abstinentov a dvoch malých psíkov.

Druhá recepcia bola ešte opulentnejšia. Osemnásť chodov, ak nerátam polievku, ktorou bol obliaty vedúci druhých huslí, všetky čínske. Ešte aj v obyčajnej ryži boli kúsky nejakej morskej potvory, ktorá sa na Záhorí vyskytovala len v pliocéne. Celý orchester jedol ako zadarmo, len Otuško sa smutne pozeral na každé prichádzajúce jedlo, povedal mu to nejím a smutne si predstavoval prírodné krásy Záhoria v podobe prerasteného bôčika.

A na záver ešte jedna dobrá správa, ktorá síce nijako s ničím nesúvisí, ale je veselá. Dnes som stretol na ulici Mariána Labudu, ktorý išiel cvičiť do fitnescentra.