Duben 2004

Mysli globálne, kradni lokálne!

Peter Breiner

Cestovanie je dobrá vec, ale ak sa vám podarí vyskytnúť sa v priebehu štyroch dní na troch kontinentoch tak ako mne, prináša to všelijaké podivné zážitky. Keď som sa po osi Hongkong-Toronto-Praha ocitol v Bratislave, chvíľu som sa cítil ako v kreslenom filme. Takom od Danglára. Obrovské pozvanie na silvestrovskú párty 2003 na priečelí Tesca. Vzápätí kolóna čiernych áut v pešej zóne, z ktorej obklopené ochrankármi vystúpi stádo prázdnych ksichtov, nafúknutých vedomím vlastnej dôležitosti. Nezmyselné reklamy útočiace zo všetkých strán, úplne rovnako ako v Severnej Amerike či juhovýchodnej Ázii. Po prečítaní novín sa komiksový pocit potvrdil. Svet sa naozaj globalizuje.

Korupčné aféry a zneužívanie postavenia sú úplne internacionálne. Kradnúť z verejných peňazí je svätou povinnosťou každého politika, či už sa to deje tajne, alebo bezostyšne. Občanov na všetkých kontinentoch to už poväčšine nevzrušuje. Niektorí netušia, čo sa deje, niektorí to berú ako nevyhnutný fakt, niečo ako zlé počasie a bohužiaľ sa nájdu aj takí, ktorí ešte stále uveria vysvetleniam a sľubom práve od tých istých politikov, že hneď po najbližších voľbách bude všetko úplne inak.

Aj tí najvernejší prívrženci kanadských liberálov boli trošku zaskočení, keď vrchný kanadský revízor zistil, že stovky miliónov dolárov sa za pomoci falšovaného účtovníctva preliali zo štátneho rozpočtu na kontá spriaznených firiem. Samozrejme, že sa všetko rýchle a prísne vyšetrí (zhruba rovnako ako slovenské privatizácie, vláčiky či skupinky). Momentálne je na vine niekoľko tajomných a úplne neznámych osôb z okruhu bývalého premiéra. Súčasný, tiež liberálny premiér, sa zaprisaháva, že on o ničom nevedel. Je to nanajvýš pravdepodobné, pretože bol v starej vláde ministrom financií a ako taký predsa nemôže mať prehľad o zopár stovkách miliónikov dolárov zmiznuvších zo štátnej kasy. Aby sa nepovedalo, rýchlo odvolal už beztak úplne skompromitovaného veľvyslanca v Dánsku, ktorý dostane za verné služby občanom šesťciferné odstupné.

Kanadská prezidentka, teda vlastne generálna guvernérka má podobný cestovací tik ako slovenský obuvník. Jej úžasná cesta po severských krajinách za účelom šírenia severskej identity (nech už je to čokoľvek) a propagácie kanadského vína sa skončila nad očakávanie. Takmer stovka členov jej kohorty zloženej z rovnakých príživníkov ako guvernérka a vystupujúcich pod názvom kultúrna a spoločenská elita minula len o 400 percent viacej peňazí, než sa naplánovalo a uzavrela kontrakty na nula litrov kanadského vína. Neustále sa potvrdzuje, že najväčším prínosom jej i jej medzevského kolegu by bolo, keby neboli.

Po tragickom pokuse zlepšiť imidž Kanady tým, že vláda na to najala americkú reklamnú firmu, prebehol ďalší, rovnako úspešný. Za účelom zlepšenia obrazu zosarsovaného Toronta vo svete vyplazila vláda nejaký miliónik na privábenie Conana O'Briana, moderátora americkej pozdnonočnej talkshow, aby chvíľu vysielal svoju show z Toronta. Teraz pýtajú peniaze naspäť, pretože Conan namiesto šírenia pozitívneho obrazu Ontaria vynadal quebeckým žabožrútom do buzerantov, a to je v politicky korektnej Kanade oveľa väčší zločin, než nejaké menej tradičné metódy čerpania zo štátneho rozpočtu.

Aby som nikomu nekrivdil, v Hongkongu sa to robí rovnako. Nech už je to kultúrny festival, monštruózna svetelná show s ohňostrojom, stavba letiska alebo koncert Rolling Stones, vždy sa to končí nejakým štátnym úradníkom, ktorý s dva dni trvajúcou hanbou, ale výrazne vyšším stavom konta pokorne a pokojne odchádza slúžiť daňovým poplatníkom na iné miesto.

Slovensko sa nemá za čo hanbiť. A iný glóbus nemáme.