Duben 2004

Ako je to s ropou od Saddáma?

Tomáš Szmrecsányi

Slovenskí komunisti sú vraj multimilionári! Aspoň tak to vyplýva z tvrdenia bagdadského denníka al-Mada, podľa ktorého na zozname nelegálnych obchodníkov s irackou ropou je aj Komunistická strana Slovenska. Tá mala dostať v roku 1998 od bývalého irackého diktátora Saddáma Husajna až milión barelov ropy. Jej hodnota predstavuje okolo 3,5 miliardy korún!

Za tieto peniaze by mohol náš predvoj robotníckej triedy kúpiť niekoľko desiatok luxusných straníckych sídiel a v straníckej pokladnici by ešte ostalo aj na stovky zlatých búst Lenina či Stalina. Skutočnosť je však iná. Komunisti doteraz sídlia v prenajatých priestoroch na Hattalovej ulici v Bratislave. Za dve poschodia platia vlastníkovi budovy ročne vyše 972 tisíc korún.

Komunisti chcú pravdu: Po luxuse na sekretariáte Ústredného výboru KSS, kde je sedem zamestnancov, niet ani stopy. Podľa poslanca Karola Ondriaša KSS síce plánuje kúpiť si vlastnú budovu, ale financovať ju bude vraj z vlastných zdrojov. A čo peniaze z predaja irackej ropy? Odpoveď komunistov: "Je to lož a účelová diskreditačná kampaň!"

Predseda KSS Jozef Ševc celú kauzu považuje za smiešnu. Hovorí, že ide len "o akt politickej pomsty zo strany tých síl, ktoré rozpútali nezmyselnú okupačnú vojnu proti irackému ľudu". Ozval sa aj poslanec Karol Fajnor, podľa ktorého "iracká vládna rada je dosadená a robí len to, čo tútor povie". Nevinu svojej strany v tomto kšefte dokazuje aj tým, že "Husajn predsa zakázal komunistickú stranu a irackých komunistov prenasledoval".

Informáciu o nelegálnych obchodoch s irackou ropou v prospech KSS potvrdil francúzsky denník France Soir a francúzsky server Proche Orient. Komunisti sa však len tak nevzdávajú. Listami sa obrátili na OSN, dočasnú irackú vládu, ako aj na francúzsky denník. Ševc očakáva, že zistia všetky fakty, aby mohli postupovať ďalej. Chcú si overiť, či ich strana je skutočne na bagdadskom zozname. A ak áno, tak kto v ich mene podpisoval kontrakty. Doteraz je ich pátranie bezvýsledné. Medzitým sa však vďaka lídrovi národniarov Jánovi Slotovi kauza okolo irackej ropy nečakane rozšírila aj na ľudí z okolia bývalého premiéra Vladimíra Mečiara.

Slota o Mečiarových ľuďoch

Žilinský primátor Ján Slota, ktorého SNS bola kedysi koaličným partnerom HZDS, si stojí za svojimi slovami o účasti ľudí z okolia expremiéra Mečiara na nelegálnom obchode s irackou ropou. "Viem o tom, že niektorí sa dosť intenzívne náhlili v určitých obdobiach do Iraku," povedal. Koho konkrétne má na mysli, neprezradil. "Detaily neviem, viem však, že ľudia v niektorých rezortoch dosť často o tom rozprávali. Myslím si, že na tom, čo som povedal, je veľa pravdy," zdôraznil. Ide vraj o ministerstvá, na ktorých sa "o týchto veciach rozhodovalo".

Napriek tomu, že v Mečiarovej vláde boli aj ministri zo Združenia robotníkov Slovenska, ich vtedajší líder Ján Ľupták o údajných aktivitách Mečiarových ľudí nevie nič. To, že by mohol Husajn odmeniť niekoho z jeho strany, vylúčil.

Slotove slová vyvolali v HZDS pobúrenie. Za totálny nezmysel ich označil exminister hospodárstva a dnešný poslanec hnutia Milan Cagala. Podľa neho z ministerstva hospodárstva sa v tom čase s Irakom nekontaktoval nikto. Ani bývalý šéf rezortu diplomacie Pavol Hamžík nevie o kontaktoch s Irakom. Tvrdí, že počas jeho desaťmesačného pôsobenia sa hovorilo o tejto krajine iba v rámci sankcií OSN.

Ku kontaktom medzi slovenskými a irackými predstaviteľmi však došlo! Hovorca ministerstva zahraničných vecí Juraj Tomaga potvrdil, že na 52. valnom zhromaždení OSN v New Yorku sa stretla Mečiarova ministerka zahraničných vecí Zdenka Kramplová so svojím irackým partnerom S. al-Sahháfom. O čom sa rozprávali? O obsahu rozhovoru nám exministerka nechcela nič prezradiť. "Nepoviem vám žiadne informácie," odvetila stručne.

Štátny tajomník v Iraku: Zdá sa, že o slovenských návštevách v Iraku niečo vie náš bývalý veľvyslanec Karol Sorby, ktorý pôsobil v Bagdade v rokoch 1993 až 1997. Spomína si, že napriek obchodným sankciám sa tam v roku 1996 zastavilo viacero slovenských obchodníkov. Medzi nimi aj bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva Marián Mojžiš, ktorý ako Mečiarov vládny splnomocnenec mal na starosti aj obchodovanie s Ruskou federáciou. V Mečiarovom kabinete pôsobil M. Mojžiš od roku 1994 do 1995. Kreslo na ministerstve vymenil za funkciu šéfa Predstavenstva obchodnej spoločnosti Petrimex pre zahraničný obchod. Zrejme to nebola náhoda, že firma obchodovala aj s chemickými výrobkami.

Sorby si pamätá na návštevu M. Mojžiša, vtedy už podnikateľa, v Bagdade v roku 1996, kam prišiel na ropný veľtrh. Do irackej metropoly pricestoval aj bývalý komunistický minister zahraničných vecí Bohuslav Chňoupek, ktorý mal údajne pomáhať podnikateľom z Čiech a Slovenska pri kontaktoch. Mohol to urobiť, s irackým podpredsedom vlády Tárikom Azízom mal výborné kontakty.

Nepodarilo sa nám zistiť, či M. Mojžiš počas bagdadskej návštevy uzavrel nejaký obchod. Ak áno, potom sa - podobne ako sa to podľa denníka Népszabadság údajne stalo v Maďarsku - mohol uskutočniť prostredníctvom ruských firiem. Pritom ropa na Slovensko ani nemusela prísť. Zanedbateľné nie je ani to, že od decembra roku 1996 figuroval tento bývalý Mečiarov človek aj ako podpredseda predstavenstva akciovej spoločnosti Petrimex Union. Tá nakupovala a následne predávala ropu. Pôsobil aj vo firme Petrimex Elektronics. Podľa výpisu z obchodného registra bol v rokoch 1997 až 1999 členom dozornej rady. Vo februári 1998 firmu premenovali na Slovakor Industry. V čase, keď sa stal M. Mojžiš šéfom predstavenstva, prešla z predstavenstva na čelo dozornej rady jeho manželka Anna Nagyová, niekdajšia pravá ruka expremiéra Mečiara. Pokúšali sme sa získať vyjadrenie od samotného M. Mojžiša. Napriek niekoľkým pokusom a návštevám v jeho firme Slovakor Industry na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave sa nám nepodarilo s ním stretnúť.

Na Slovensko neprišla

Podľa našich informácií na jedinom obchode s irackou ropou v rámci programu OSN Ropa za potraviny sa v roku 1998 zúčastnila firma Petrimex Suppy. Jej generálnym riaditeľom bol M. Mojžiš. Táto dcérska firma spoločnosti Petrimex dodávala v prvej polovici 90. rokov ropu pre Slovnaft a do zahraničia vyvážala ropné produkty. Transakciu s irackou ropou v poslednom roku Mečiarovej vlády potvrdil hovorca ministerstva zahraničných vecí Juraj Tomaga. "Bol to legálny obchod v rámci programu OSN Ropa za potraviny, keď bol kúpený milión barelov irackej ropy," vysvetľuje. Podobné znalosti má aj slovenská polícia. "V roku 1998 vyviezla firma Petrimex Suppy jeden tanker ropy," povedala hovorkyňa Policajného prezídia Magda Krasulová.

Ako sme sa však dozvedeli od Dušana Valúcha, vedúceho odboru vzťahov s verejnosťou spoločnosti Slovnaft, iracká ropa sa na Slovensko nedostala. "Je to úplne mylná informácia, lebo aj keď firma bola v rámci programu OSN zaregistrovaná a bol z jej strany záujem, samotný obchod sa nerealizoval. Firma totiž nesplnila určitú časť podmienky," povedal nám.

Slovenská účasť v programe OSN sa vraj skončila, keď Dzurindov kabinet podporil koncom roku 1998 nálety USA a Veľkej Británie na Irak. Iracká strana našu krajinu za to vyškrtla zo zoznamu programu OSN. Kontakty však úplne nezamrzli. Naopak, už v roku 2000 bola v Iraku delegácia, ktorú viedol vtedajší minister hospodárstva Ľubomír Harach. Cieľom cesty bol obchodný veľtrh a vyriešenie irackého dlhu. S ministrom sa zviezla aj skupina asi dvanástich podnikateľov, ale tí údajne nepodpísali žiaden protokol ani dohodu. Bolo to skutočne tak?

Ako sme totiž zistili, už o rok neskôr došlo k obnoveniu obchodných stykov s Irakom, pričom bola podpísaná obchodná dohoda s krajinou pod vládou Saddáma Husajna. Na jej základe sa uskutočnila výmena ropy za potraviny. Z irackej ropy odobrali 57 percent USA a zvyšných 43 percent si rozdelili ostatné krajiny vrátane Slovenska. Dušan Valúch zo Slovnaftu tvrdí, že ani v tomto období sme nedostali irackú ropu. Harach k tomu dodáva, že počas jeho pôsobenia na čele rezortu hospodárstva dostalo Slovensko prostredníctvom Slovnaftu ropu zo Saudskej Arábie.

O ropu sa zaujíma aj Interpol: Odhaliť nelegálne obchody so Saddámovým režimom by chcela aj národná ústredňa Interpolu v Bratislave. Už požiadala pobočku v Bagdade a generálny sekretariát vo francúzskom Lyone o bližšie informácie o osobách, ktorým sa mal Husajn za podporu údajne odvďačiť barelmi ropy. "Z irackého ministerstva ropného priemyslu sme ešte nedostali žiadne informácie. Už dlhšie je v tejto veci ticho," vysvetľuje nám vedúci slovenskej ústredne Interpolu Tibor Baráth. Nič bližšie sa nedozvedel ani od amerických a britských kolegov. Pripomenul však, že viacerí veľvyslanci v Iraku vylučujú, že by bývalý iracký režim mohol počas sankčného režimu bezplatne vyvážať miliardy barelov ropy, ako to uviedol iracký denník al-Mada.

Pátrať začalo aj ministerstvo zahraničných vecí, ale bezvýsledne. Naše veľvyslanectvo v Bagdade tvrdí, že nemá informácie o podpísaní nelegálneho kontraktu so žiadnou slovenskou firmou počas sankčného režimu. Pre istotu však požiadalo iracké ministerstvo ropného priemyslu o zoznam ľudí, ktorí sa na údajných obchodoch podieľali. Odpoveď ešte neprišla. Iracké ministerstvo ropného priemyslu napriek žiadosti viacerých zastupiteľských úradov v Bagdade zoznam zverejnený v denníku al-Mada nekomentovalo.

Nedá sa vylúčiť, že pravdu sa v tomto prípade nedozvieme. Iracká vládna rada však požiadala ministerstvo ropného priemyslu, aby zhromaždilo informácie o podplácaní prominentných ľudí, spoločností a politických strán Saddámom Husajnom. Ak sa obvinenia potvrdia, bude Irak žiadať vrátenie ropy aj peňazí.

(Český a slovenský svet, http://svet.czsk.net)