Srpen 2004

Fenomén Jaro Filip

Peter Lehotský

Človek, ktorý sa pozerá skôr na to, čo robí a čo hovorí a ako, než na to, čo si o tom myslia iní, môže prerásť do kultu osobnosti. V tom najpozitívnejšom zmysle slova. Čaro kultu osobnosti Jara Filipa spočívalo v tom, že si naň nikdy nepotrpel. Skôr naopak. Možno práve preto pretrváva celé kúzlo aj vo chvíľach neprítomnosti večne zaneprázdneného fajčiara, zanieteného propagátora internetu, humoristu, hudobníka, herca, moderátora a ktoviekoho ešte. 22. júna by určite svojsky oslávil ďalšie pozemské okrúhle jubileum.

Tvrdil o sebe, že najlepšou inšpiráciou je pre neho zajtrajší termín. Pravidelne sa stávalo, že na scenári, ktorý mal byť v televízii ráno o desiatej, začal pracovať noc predtým. Napriek tomu – akonáhle bol pri svojom počítači, zavesil sa na chat. Priebežne kontroloval debatu, občas sa zapojil, a potom sa vrátil k práci. Chcel byť jednoducho všadeprítomný.

Napísať o niekom, kto vynikal – a dodnes vyniká – schopnosťou vyskytovať sa na viacerých miestach súbežne – niečo nové a originálne – je naozaj ťažké. Sršal nápadmi, častokrát nimi plytval. Raz ho pochytil nápad prerobiť jeden zo svojich najväčších hitov – Milovanie v daždi – do senzusácko-dychovkovej podoby. Ešte predtým, ako sa stihol pustiť do parodického textu, mal jasnú predstavu o videoklipe – na rozmočenom poli spievajú dvaja pripití roľníci s čakanmi v ruke. “Ryľovanie v daždi” – alebo “poľnohospodársky song” – malo byť vianočným prekvapením pre pôvodného interpreta. Predstava Richardovej reakcie bola dostatočným hnacím motorom a honorárom na začatie realizácie takejto “kraviny”. Bol dokonca ochotný privstať si a ísť hotový klip odprezentovať do jedného ranného televízneho programu len aby videl, čo to s Richardom urobí. Venoval tomu asi dva týždne a nakoniec – ako viacero iných projektov – nedokončil. Jarov životný štýl a paralelné aktivity si niekedy vyberali aj takúto daň.

Žil rýchlo. Z ôsmych hodín, ktoré delili jeho dve srdcové rozhlasové relácie – piatkových “Nočných vtákov” a sobotnú “Záložňu” – zvykol spávať sotva polovicu. Rovnako rýchlo odišiel. Práve vtedy si človek kladie otázky. Jednu zásadnú sme s odstupom času zopakovali aj my: Čo Vám náhly odchod Jara Filipa zobral?

Ľubo Machaj (Rádio Twist): “Istotu, že po tejto zemi chodí človek, ktorý sa stal skutočnou celebritou len tým, čo vie robiť, a nie tým, čo za neho robia iní.”

Jaro Filip ml.: “Zobral mi predovšetkým otca a dobrého priateľa.”

Stano Radič: “Na dlhý čas radosť zo života a už nikdy mi nevrátil partnera Jarových kvalít – nikdy nehasnúcu zásobáreň nápadov, postrehov, prekvapení, človeka, o ktorom som ani na sekundu nepochyboval, že mi praje a ak bude zle, tak bude nezištne nablízku. Strávil som s ním stovky hodín napätého živého vysielania, aj otravného nakrúcania a ani jediný raz (!) sme sa nepohádali.”

Milan Lasica: “Človeka, s ktorým som si rozumel. Nebolo treba nič si dlho vysvetľovať. Takých stretnete len pár v živote.”

Táňa Filipová: “Možnosť spoznať ho lepšie. Jaro bol extrovert, ktorý si hlboko chránil svoj najvnútornejší svet. Veľmi ma dojíma, keď sa od jeho ženy Evky dozvedám niektoré reakcie na rôzne príležitosti, lebo vtedy najsilnejšie cítim, že sme boli súrodencami. Je paradoxné, že hoci sme sa o mnohých veciach nikdy nerozprávali, cítili sme ich rovnako.”

Ivo Brachtl (filmár): “Zobral mi možnosť stretávať sa s človekom, ktorý žil naplno svoj život. Stratil som oporu, lebo bol vždy ochotný pomôcť, ale súčasne nestál nedotknuteľne na piedestáli a bol prístupný nápadom a pripomienkam druhých.”

Richard Műller: “Človeka, ktorého sa už nedá vrátiť späť. A opäť postavil na hlavu to staré známe svetácke a veľkohubé, že každý je vraj nahraditeľný. Keby som sa s ním mal ešte raz možnosť stretnúť, povedal by som mu, ako veľmi mi chýba.”

Ešte jedno spoločné posedenie pri káve môže mať viacero podôb a tém. Milan Lasica má o takomto stretnutí jasnú predstavu: “Žartovali by sme. Ako vždy.” Jaro by podľa všetkého tradične – fajčil. Pre Iva Brachtla by to bola príležitosť určite sa mu poďakovať za všetko, v čom mu pomohol a povedať mu, že sa teší na ďalšie stretnutie. “Najradšej by som sa s ním chcel porozprávať o Smiechu,” uzatvára. Ľubo Machaj by vraj iba tak sedel a pozeral sa, ako si Jaro virtuóznym spôsobom šúľa už desiatu cigaretu a počúval by, o čom hovorí. Sestra Táňa by mu zase povedala, ako veľmi ho má rada: “Viem, že by som ho tým doviedla do rozpakov a viem, že by ho to určite potešilo. Veľa vecí som mu v živote nepovedala len preto, že som naletela na tú jeho masku. Dnes by som ju ignorovala.” Mladý Filip by chcel s otcom prebrať niekoľko dosť osobných veci, ktoré už nestihol.

Stano Radič sa údajne s Jarom zhovára dodnes: “Je to klišé, ale ja si tie kávy s ním dávam často aj teraz. Keby sa nič nebolo stalo, asi by sme sa opäť zhovárali o tom, ako robiť humor, za ktorý sa nemusíme červenať pred sebou navzájom, aj pred tými ľuďmi, na názore ktorých nám vždy záležalo. Jaro by mi hovoril, že sa hrozí príchodu leta a prerušenia hektického života, ktorý bol jeho “vodou” aj živlom. Poľutoval by ma, že musím ísť k moru a ja by som po stý raz vysvetlil, že tam idem dobrovoľne a rád. Súcitne by sa na mňa pozrel, potiahol by si z cigaretky a ja by som v jeho očiach prečítal nevyslovenú vetu: “Veď nič, sú aj horšie postihy.””

Zdá sa, že Filip bol zástancom aktívneho oddychu. Ísť niekam alebo niečo robiť “len tak” bolo pre neho nepredstaviteľné. Nástup internetu mu otvoril v tomto smere nekonečné možnosti. Bol zapojený do viacerých e-mailových konferencií. Okrem toho, že popri svojich nespočetných pracovných aktivitách stíhal všetky príspevky čítať a reagovať na ne si dal tú námahu, aby začal písať “prvú e-mailovú dramatickú tvorbu”.

Surrealisticko-recesistická dráma vznikala na pokračovanie a mapovala súkromný život diskusného klubu sme-l a jeho asi dvoch stoviek členov. Internet priniesol Jarovi Filipovi nových priateľov a známych. S mnohými z nich sa nikdy nevidel. Jeho virtuálne dvojča, Čechokanaďan Ross Hedvíček, patril medzi tých, ktorí dokázali byť aj kritickí. Prípadné stretnutie si predstavuje takto: “Kdybych věděl, co vím dnes? Na kávu bych se vykašlal, tu jeho mu vylil, cigarety mu sebral, ať si vříská jak chce, posadil ho do letadla a během pár hodin bychom byli tady v Americe, mají tu lepší doktory a Jaro by byl dnes na živu a seděl by se mnou na pláži na Manasota Key a dívali by jsme se spolu na západ slunce. Prostě bychom doháněli všechno to, co jsme nestihli.” O tom, či majú za veľkou mlákou lepších doktorov, sa dá polemizovať rovnako dlho ako o tom, či by Filip k nejakému išiel. Možno by mu takáto časová investícia vyniesla nejaký ten rok navyše. Ale, ktovie…

Jaro Filip (1949 – 2000). Hudobník, herec, humorista, moderátor, zanietený propagátor internetu. Najznámejšia je jeho spolupráca s Dežom Ursinym, dvojicou Lasica & Satinský, Richardom Müllerom, Mirom Nogom, Števom Skrúcaným a Rasťom Piškom. So Stanom Radičom sa podpísali pod mnohé rozhlasové a televízne projekty.

Ako by ste Jara vystihli jedným slovom dnes?

“Prepojovač.” (Ľ. Machaj)

“Priateľ.” (I. Brachtl)

“Bezbrehý.” (T. Filipová)

“Jen jedním slovem? To nejde. Řadou samostatných slov: Genius. Lidumil. Filantrop. Přítel.” (R. Hedvíček)

“Takého človeka nemožno vystihnúť jedným slovom.” (M. Lasica)

“JAROFILIP!” (R. Müller)

“Neviem.” (J. Filip ml.)

“Sopka.” (S. Radič)