Srpen 2004

Dokonalý fór

Peter Lehotský

Pred časom mi padol do oka videoklip skupiny U2 k pesničke With Or Without You natočený „live in Boston“. Samotný koncert je úchvatný, kapela hrá ako o život. Aj režisér obrazového materiálu k vystúpeniu sa predviedol. Až niekedy človek váha...

Pesničku si určite pamätáte. Notoricky známy hit tejto írskej formácie z albumu The Joshua Tree (1987) si Bono & spol. nemohli nechať ujsť ani tentokrát. Frenetické publikum pri prvých tónoch basovej gitary jačí, Bono prichádza na okraj pódia a jednu z fanyniek si vyťahuje z davu. Líhajú si vedľa seba na chrbát. Kamera berie z profilu ich tváre. Bono si prikladá k ústam mikrofón. Dievča otvára ústa spolu s ním. Text ovláda perfektne. Kamera strieda detail tvárí dvojice s pohľadmi do publika a na zvyšok kapely. S druhým refrénom sa okolo pódia rozsvieti červené neónové srdce. Show je dokonalá. Kamera strieda celok – polocelok – detail, Bonom na chrbát prekotená teenagerka je stále v šoku z toho, že leží vedľa svojho idolu. Vrchol prichádza po poslednom refréne: Bono sa nad fanynku nahne a pobozká ju. Na pery. Následne ju nežne odvedie naspäť do davu a prichádza zborové „oh, oh, oh, oh“. Nejedno oko televízneho diváka vyroní slzu.

Klip som videl asi dvadsaťkrát. Stále mi však vŕta v hlave otázka: neplánovaná náhoda, ktorá robí život takým dokonalým, alebo dokonale naskúšaná scéna? Manipulácia postavená na efekt, alebo prekvapenie večera? Pohotovosť šikovného kameramana a osvetľovača, alebo…?

Pri pozeraní televíznych správ mám niekedy podobnú dilemu. Zvrátenosť doby je totiž dokonalý fór.