Srpen 2004

Ondrej Brejka a Milan Dlubač - obete komunizmu

Elena Bačkorová

Dňa 25. júna 2004 bol v Kežmarku na Historickom cintoríne slávnostne odhalený Pamätník usmrtených na hraniciach v rokoch 1948-1989. Odhaleniu predchádzala exhumácia, prevoz a dôstojný kresťanský pohreb dvoch z vyše 400 obetí komunizmu usmrtených na hraniciach. Ondrej Brejka a Milan Dlubač sa takto po 24 rokoch dostali späť na Slovensko.

Projekt, ktorého anabáza sa začala ešte v roku 1992, pripravilo Svetové združenie bývalých československých politických väzňov v spolupráci s Karpatskonemeckým spolkom - región Horný Spiš.

Za účasti čestnej stráže zloženej z vojakov kežmarského vojenského útvaru a skautov sa ako hostia sa okrem iných zúčastnili: primátor mesta Kežmarok Ing. Igor Šajtlava, Mag. Raimund Schlederer z Rakúska, predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ing. Ján Langoš, riaditeľ Vojenského historického ústavu v Bratislave doc. PhDr. Jozef Bystrický CSc., viceprimátor mesta Poprad Ing. Gustáv Dobák, spisovateľ a publicista Peter Juščák a zástupcovia partnerských organizácii politických väzňov ZPKO a KPVS. Pietny akt moderovala členka výboru SZČPV Elena Bačorová, ktorá zdôraznila význam výpovednej hodnoty tohto pamätníka najmä pre mladú generáciu, ktorá si už nevie predstaviť, že ešte pred 15 rokmi sa strieľalo do ľudí na hraniciach.

V príhovoroch vystúpili primátor mesta Kežmarok, predseda SZČPV, predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktorý vyhlásil, že Ústav pamäti národa urobí všetko preto, aby boli zverejnené mená vrahov. Ďalej vystúpili riaditeľ Vojenského historického ústavu, viceprimátor mesta Poprad a zástupcovia organizácii politických väzňov. V meste Kežmarok sa odteraz nachádza dôstojný pamätník, ktorý svojim významom presahuje rámec Slovenskej republiky pretože súčasťou pamätníka je aj uvedenie štatistiky usmrtených, medzi ktorými boli aj občania Rakúska, Nemecka a Poľska.

Mimoriadné poďakovanie patrí zástupcom médií, ktorí napriek nepriaznivému počasiu svojou účasťou prejavili úctu obetiam komunizmu, najmä Slovenskej televízii, Rádiu Twist, taktiež Slovenskému rozhlasu, Rádiu Regína a zástupcom regionálnej tlače.

Ako zvyčajne pri podobných príležitostiach TV Markíza, uprednostňujúca lacnú komerciu, neprejavila záujem o informácie o pietnej spomienke venovanej vyše 400 usmrteným na hraniciach.

Príhovor predsedu Svetového združenia bývalých čsl. politicých väzňov Františka Bednára

Vážení hostia, vážení prítomní. Dnes, keď sa bývalé satelity sovietskeho impéria stali opäť súčasťou Európy, považujeme slobodný prechod hraníc za úplnú samozrejmosť. Súčasná mladá generácia si už ani nevie predstaviť, že ešte pred 15 rokmi tomu tak nebolo. Vyše 400 usmrtených na československých hraniciach je zlovestným a tragickým výkričníkom režimu, ktorý si urobil otrokov z vlastných občanov v štáte obohnanom ostnatým drôtom. Medzi obeťami, okrem občanov bývalého Československa boli aj občania Poľska, Nemecka či Rakúska.

Siedmeho júla v roku 1980, boli pri úteku za dodnes riadne neobjasnených okolností, usmrtení Ondrej Brejka a Milan Dlubač. Ich telá boli vyplavené na rakúskom území, kde boli aj pochovaní, bez toho, aby sa na ich poslednej ceste s nimi mohli rozlúčiť ich rodičia, príbuzní a známi.

Hoci od tragickej smrti týchto dvoch mladých ľudí už ubehlo 24 rokov a čas zmierni každý smútok a utrpenie blízkych, nemôžeme zabudnúť na to, že ich smrť bola opovrženiahodným zločinom. Zabitie každého človeka odporuje zásadám kresťanským ako aj etickým, to nemôže ospravedlniť ani zakrývanie zákonmi. Najväčšou tragédiou tohto zločinu je, že bol spáchaný v mene štátu! V mene štátu a podľa jeho zákonov!

Zločiny páchané v mene štátu sú žiaľ svetskou mocou tolerované a ostávajú nepotrestané. Tieto zločiny spravodlivo posúdi jedine vyššia moc - moc božia. A proti tejto moci je každý páchateľ a vrah bezmocný.

Zmarené životy už nemôže nič vrátiť a bolesť v srdciach blízkych ostáva. Prajme si, aby sa pamiatka na nich stala mementom a aby už nikdy nedochádzalo k tragédiám, pri ktorých by boli naše deti zabíjané štátnou mocou v mene zvrátených hodnôt.

Dôstojný pohreb týchto dvoch obetí po 24 rokoch je splatením nášho dlhu ako aj čisto ľudskou povinnosťou. Je súčasne aj dôstojným zavŕšením takmer 12ročného úsilia, ktoré bolo často prijaté s nepochopením a ľahostajnosťou. Otec nebohého Ondreja Brejku sa už prevozu svojho syna nedožil. Bol to práve on, ktorý nás v roku 1992 po márnej snahe a hľadaní pomoci navštívil so žiadosťou o pomoc.

Exhumácia a prevoz obetí sa po dlhých rokoch nakoniec podarili, za čo chcem v mene Svetového združenia bývalých československých politických väzňov poďakovať všetkým tým, ktorí nám v tom pomohli často úplne nezištne.

Vážení hostia, vážení prítomní, hoci je cesta k demokratickej a hlavne spravodlivejšej spoločnosti často ťažká, nezabúdajme na tieto obete. Česť ich pamiatke!

Chcem touto cestou vysloviť poďakovanie aj v mene oboch postihnutých rodín, zastupiteľskému úradu SR vo Viedni, najmä vedúcej konzulárneho oddelenie pani JUDr. Jane Dvoreckej, pracovníkom obecného úradu v rakúskom Marcheggu, najmä pánovi Walterovi Riegerovi ako aj pracovníkom cintorína v Stielfride, pohrebnej službe Acheron z Popradu, ktorá exhumáciu a prevoz telesných pozostatkov uskutočnila.

Za inštaláciu samotného pamätníka usmrtených na hraniciach, ktorý je ojedinelý na území Slovenska, chcem poďakovať spoluorganizátorom, sponzorom a darcom, Ministerstvu financií Slovenskej republiky, Mestskému úradu v Kežmarku a pánu primátorovi za ústretový prístup ako aj pomoc pri spoluorganizovaní tejto akcie, Karpatskonemeckému spolku - región Horný Spiš v Kežmarku, Obecnému úradu v Nižných Ružbachoch, Pohrebným a cintorínskym službám v Kežmarku, kamenosochárstvu ID Stone z Popradu a jeho vedúcemu Ing. Ďurčovi za zhotovenie tohto pamätníka vrátane úpravy miesta na cintoríne, Slovenskej demokratickej a kresťanskej únii v Kežmarku, Benadiovi Malecovi, občanovi Kežmaru žijúcemu v USA, pánovi Milanovi Nevlavzlovi z Kežmarskej informačnej agentúry, skautom z Kežmarku ako aj vojakom VÚ Kežmarok za dôstojnú účasť na pietnom akte odhalenia, Obchodnej aadémii Ota Bucknera v Kežmarku, najmä pani profesorke Hudákovej za prípravu recepcie v priestoroch akadémie, členom Svetového združenia bývalých československých politických väzňov a všetkým, ktorí nezištne a obetavo svojou pomocou prispeli k úspešnému realizovaniu tohto projektu.

Vyslovujeme poďakovanie aj zúčastneným zástupcom tlače a médií, ktorým nebol ľahostajný osud vyše štyristo mŕtvych usmrtených na hraniciach.

A napokon vyslovujem úprimné poďakovanie v mene organizácie aj Vám všetkým, ktorí ste si našli čas a prišli si uctiť pamiatku týchto obetí.

http://www.szcpv.szm.sk/