Zaří 2004

Keby to bolo také jednoduché...

Peter Breiner

Niet nad úprimné a oduševnené rozhorčenie, o tom niečo viem. Dobre, že slovenskí ministri už slovenské problémy poriešili a môžu sa venovať švédskemu pastorovi.

Ani ten asi nemá iné problémy než homosexualitu. Ak potrebuje poradiť, vedel by som o horších nádoroch na tele ľudstva – chamtivosť, nenávisť, zloba, nedostatok lásky k blížnemu a tolerancie. Sú to všetko vredy dlhodobé, rozšírené oveľa viac než homosexualita a vystačili by na mnoho kázní.

Pastor bol odsúdený riadnym švédskym súdom podľa platných švédskych zákonov. Takéto zákony (Hate Crime Laws, čiže zákony proti zločinom z nenávisti) sú dnes už dosť rozšírené. Problém je, že aj keď vychádzali z nanajvýš pozitívnych pohnútok v rámci antidiskriminačného hnutia, väčšinou sa už dostali ďaleko za roh, prinášajú aj mnoho negatív a rozdeľujú spoločnosť. Vo chvíli, keď sa v záchvate politickej korektnosti stane z tolerancie preferencia, sme tam, kde sme boli, len s opačným znamienkom. Všetci protestujú proti všetkému, každý je nejaká menšina a veľmi ťažko sa hľadá hranica zdravého rozumu.

Ak na vás v Kanade príde taká potreba a obnažíte sa pred učiteľkou v dôchodku v parku, príde policajt, lebo je to verejné pohoršenie. Policajt zakročí, aj keď sa vaše ročné dieťa prechádza po pláži bez plaviek. Ak to isté urobí niekoľko tisíc ľudí za bieleho dňa na jednej z hlavných ulíc, za použitia najrôznejších sexuálnych rekvizít a za prítomnosti malých detí, volá sa to Prehliadka homosexuálnej pýchy a policajti tam akurát odkláňajú dopravu. Keby ste skúsili namietať, pochodíte ako švédsky pastor.

Včera zakázala kanadská vláda vysielanie quebeckej rozhlasovej stanice, pretože sa tam rozprávalo o bohovských ceckoch a robili si srandu z nejakého chlapíka, ktorého načapali ako si platí maloleté prostitútky. Dôvod: takéto niečo nie je v súlade s kanadskými hodnotami. V ten istý deň niekto protestoval proti vystúpenia francúzskeho komika na nejakom festivale, lebo si robil srandu zo Židov. Bolo mu vysvetlené, že v takomto prípade je vysielanie rasových a náboženských urážok prospešné, lebo provokuje ľudí k rozmýšľaniu. Ako vravím, vôbec to nie je jednoduché...

A komplikuje sa to ešte viacej. Ministri vnútra a spravodlivosti majú námietky proti zákonnému procesu v demokratickej krajine. Bohvie, ako by sa im páčilo, keby švédski ateisti protestovali proti zmluve s Vatikánom a zavedeniu povinne voliteľného. Inak celkom chápem ich rozhorčenie, lebo s l o b o d a v y j a d r o v a n i a s a m u s í t ý k a ť a j n á z o r o v , k t o r é n e n áv i d í m e (sudca Najvyššieho súdu USA, Louis Brandeis). Ale je tu ten istý problem – kde je tá hranica? Kde končí ochrana menšín a začína cenzúra?

Načim sa zamyslieť aj nad tým, prečo slovenskí ministri a občianske skupinky cítili naliehavú potrebu verejne vystúpiť práve teraz a práve v súvislosti s týmto problémom. Príležitosti na vášnivé občianske a morálne stanoviská bolo a je neúrekom, viď vyššie. Čo tak skúsiť sa triafať do nejakých ťažších terčov?

Mohli by napríklad protestovať proti tomu, že Vatikán zakázal knihu jezuitu Johna McNeilla The Church and the Homosexual, ba dokonca zakázali autorovi verejne vystupovať a vylúčili ho z rádu, pretože kniha obsahovala nanajvýš nepríjemné fakty a štatistiky. Mohli by protestovať proti vyhláseniam Monsignore Rehkempera v rámci pedofilných škandálov v Dallase, keď vyhlásil, že deti, obete znásilnení museli vedieť, že to čo robia nie je správne a sú spoluzodpovedné za to, čo sa stalo. Mohli by protestovať proti čerstvému zákazu činnosti reverenda Eda Hirda z kostola Sv. Šimona v Deep Cove and reverenda Barclaya z kostola Krista Vykupiteľa v Pender Harbour v Britskej Kolumbii, ktorí, rovnako ako švédsky pastor, mali ĺen odlišný názor a dávali ho nahlas a vášnivo najavo tým, že sobášili homosexuálne manželstvá.

Ako vravím, nie je to jednoduché, najmä ak sa zabúda na to najjednoduchšie – ži a nechaj žiť. Čo sa nepáči tebe, nerob ani ty inému (Písmo sväté, Kniha Tobiáš, 4,15).