Zaří 2004

„Kysucká ďialnica“ poľskými očami

Juraj Mesík

Ešte v júli 2003 poľské ministerstvo infraštruktúry prijalo dokument, ktorý sa zásadným spôsobom týka oboch jeho južných susedov. Napriek tomu je jeho obsah pred slovenskou verejnosťou ututlávaný a slovenská vláda sa pred svetom tvári, akoby dokument "Stratégia rozvoja dopravnej infraštruktúry na roky 2004 - 2006 a ďalšie roky" ani neexistoval.

Poľsko je šesťkrát väčšie ako Slovensko a má skoro osemkrát viac obyvateľov. Krajina týchto rozmerov mala podľa spomínanej stratégie pred rokom 404 kilometrov diaľnic. Tridsaťštyri percent ciest si vyžadovalo "okamžitú" modernizáciu a ďalších 37 percent modernizáciu "v najbližšej budúcnosti". Zúfalý stav dopravnej infraštruktúry je jednou z vážnych príčin hospodárskeho zaostávania krajiny. Varšava ani státisícové aglomerácie nemajú kvalitné spojenie ani s Berlínom a Drážďanmi na západe, ani s Vilniusom, Minskom a Kyjevom na východe, ani s miliónovými metropolami smerom na juh. A, čo je rovnako zásadné, ani medzi sebou. Stratégia definuje najvyššie priority rozvoja poľských ciest v dvoch časových horizontoch - v období 2004 - 2006 a do roku 2013.

Už v prvom období chce Poľsko vybudovať diaľnicu z Katovíc na Ostravsko, presnejšie od Glivic po priechod Gorzyczki, kde sa poľská autostráda pripojí na českú diaľnicu č. 47 smerujúcu z Ostravy na Brno a ďalej na Viedeň a Bratislavu. Slovenska sa priamo dotýka aj ďalšia poľská priorita: Do roku 2013 Poľsko plánuje "uskutočniť rekonštrukciu štátnej cesty č. 7 na parametre rýchlostnej cesty spájajúcej Gdansk, Varšavu a Krakov smerom k slovenskej hranici". Na tejto trase plánuje už v rokoch 2004 - 2006 prebudovať tri úseky na parametre rýchlostnej cesty. Najjužnejší z nich je úsek Krakov-Rabka (Zakopane) v smere na hraničný priechod Trstená na Orave.

V dokumente však nenájdete ani čiarku o rýchlostnej ceste, tobôž nie o diaľnici, ktorá by sa mala stavať smerom na Kysuce. To vysvetľuje, prečo v poslednom čase chodia k poľským predstaviteľom ako na klavír orodovať za diaľnicu na Skalité minister dopravy Prokopovič aj jeho partajný a vládny šéf Dzurinda. Niežeby pre diaľnicu na Kysuce existovala akákoľvek dopravná potreba - ide o cestu ťažkým hornatým terénom, po ktorej prejde denne pár stoviek automobilov, skutočná masa áut na sever ide cez oravskú Trstenú. Na výstavbe diaľnice na Kysuce stojí celý tunelársky megaprojekt zvaný Program výstavby diaľnic na Slovensku.

Program, ktorého hlavným cieľom nie je nič iné, ako vycicať zo štátneho rozpočtu do zbytočných tunelov a estakád viac ako 100 miliárd korún. Do výstavby diaľnice odnikiaľ nikam uprostred kysuckých vŕškov pri Skalitom podľa oficiálneho "Prehľadu potrieb kapitálových výdavkov na stavby diaľnic a rýchlostných ciest - kontrakt 2004" rýchlo a tichučko len v tomto roku natiecť 150 miliónov korún. Tí, ktorí tieto výdavky podpisujú, pritom dobre vedia, že tam žiadna diaľnica ani rýchlostná cesta v najbližších desiatich rokoch ani približne nehrozí. Takéto nakladanie s verejnými peniazmi sa všade vo svete volá sprenevera.

Hovorí sa, že nápad postaviť diaľnicu do kysuckých vŕškov prijali poľskí predstavitelia pred desaťročím, v čase, keď na vplyvnom mieste vo Varšave údajne sedel rodák z mestečka Zywiec. To, úplnou náhodou, leží práve na trase. Tak sa vraj stalo, že sa kysucká "diaľnica" dostala do máp transeurópskej dopravnej siete TINA, na ktorú sa odvtedy neúnavne odvolávajú slovenskí diaľniční tunelári. Poľská "Stratégia rozvoja dopravnej infraštruktúry" vláde na Slovensku ukazuje, čo je v EÚ jasné: trasy TINA a TEN-T nie sú diktátom únie. Pre EÚ je dobrou správou, že na rozdiel od Slovenska profesionalita a ekonomická zodpovednosť v Poľsku ešte nezhynula.

(Český a slovenský svet, http://www.czsk.net/svet)