Říjen 2004

Zostrelený americký letec našiel na Slovensku ľudí, ktorí mu pomohli

Miro Barič

Americký letec Neal Cobb, ktorého v júli 1944 zostrelili pri Púchove, našiel ľudí, ktorí mu pred 60 rokmi pomohli. Cobb vtedy skončil v slovenskom zajateckom tábore v Grinave pri Bratislave. Po začiatku SNP sa zajatí spojeneckí letci pokúšali dostať na povstalecké územie. Cobbovi sa to nakoniec podarilo spolu s dvomi spolubojovníkmi po takmer mesiac trvajúcom putovaní cez slovenské hory. Na ceste im pomohli aj ľudia z dediny Lúka pri Piešťanoch. Po oslavách SNP v Banskej Bystrici a na Sliači sa Cobb v Lúke opäť stretol s pani Albínou Kľúčovskou, ktorá sa na jeho prvú návštevu dobre pamätá. Strýko jej manžela vtedy letcov odviezol autobusom asi 35 km smerom na Bánovce nad Bebravou. Cobb sa teraz po rokoch mohol pani Kľúčovskej konečne poďakovať osobne.

V Bratislave sa Cobb stretol s Annou Surovcovou, vdovou po slovenskom vojakovi Jánovi Surovcovi. Ten pomohol počas Povstania viacerým americkým letcom a s väčšinou (vrátane Cobba) si po vojne písal. Surovec predčasne zomrel v roku 1981. Bývalý americký letec si domov odniesol dokumenty, fotografie a dokonca aj nájdené súčiastky zo svojho zostreleného lietadla. Odchádzal so slovami vďaky.

Neal T. Cobb sa na Slovensko dostal prvýkrát nedobrovoľne pred 60 rokmi. Patril k desiatkam amerických letcov, ktorých nad naším územím zostrelili počas druhej svetovej vojny. Cobb mal šťastie a počas SNP sa dostal na letisko Tri duby, odkiaľ ho Američania evakuovali. Minulý týždeň prišiel na Slovensko opäť, na oslavy Povstania. Po nich sa mu aj vďaka Národnej obrode podarilo stretnúť s ľuďmi, ktorí mu v roku 1944 pomohli.

Po začiatku SNP sa spojeneckí letci zo zajateckého tábora v Grinave pri Bratislave pokúšali dostať v malých skupinkách na povstalecké územie. Neal Cobb putoval spolu s navigátorom zo svojej posádky Georgeom Winbergom a stíhacím pilotom Frankom Solteszom, ktorého rodičia pochádzali zo Slovenska, a tak sa vedel dohovoriť. Soltesz preto obchádzal samoty a pýtal od ľudí jedlo a informácie, kým Cobb a Winberg naňho čakali v lesoch. "V 90 percentách prípadov nám dali aspoň mlieko a chlieb. Iba občas nám zabuchli dvere pred nosom, lebo sa báli nemeckých represálií," spomína Cobb.

Cesta zaviedla letcov aj do dediny Lúka pri Piešťanoch. Pani Albína Kľúčovská sa na ich návštevu dodnes pamätá. "Bolo to niekedy v prvý septembrový týždeň. Práve sa mi narodil syn a mali sme krstiny. Prišli k nám dvaja letci, jeden hovoril trochu po slovensky. Prespali cez noc v stodole, potom ich odviezol autobusom strýko môjho muža," hovorí pani Kľúčovská. Mená si síce nepamätala, keď však v pondelok zavítal Cobb do Lúky opäť, rozoznala aj po rokoch črty jeho tváre. Podľa pani Kľúčovskej vtedy po celý čas mlčal. Teraz však ovláda aspoň niekoľko základných slovenských slov, ako "dobrý deň, ďakujem a slivovica..."

Návštevu bývalého letca pomohol zorganizovať starosta Lúky Vladimír Vöröš a letecký historik Bohuslav Ferianec. Ten ešte v roku 1995 vyspovedal aj majiteľa spomínaného autobusu Ľudovíta Kľúčovského, ktorý o dva roky nato zomrel. Kľúčovský si pamätal aj mená, i keď trochu skomolené - Šoltés a Kops. Odviezol ich asi 35 km cez pohorie Inovec. Za dedinou Svinná ich vyložil v lesíku. Ďalej sa bál ísť, pretože v Bánovciach nad Bebravou boli Nemci. Až po vojne sa dozvedel, že šťastne vyviazli. Dostal totiž dekrét, v ktorom mu americký prezident ďakoval za pomoc pri úniku letcov.

Čo bolo vtedy s Winbergom, nie je jasné. Podľa pani Kľúčovskej síce prišiel nadránom ešte jeden Američan, ale to bolo až deň-dva po prvej dvojici. Na povstalecké územie však prišli všetci traja. Neal Cobb si po 60 rokoch na všetko presne nespomína. Hovorí však, že prešli asi 350 míľ (560 km) a zablúdili až do Poľska. Do Banskej Bystrice sa dostali asi po mesiaci zhora, od Tatier.

Cobbov vtedajší nedobrovoľný pobyt na Slovensku však nebol jeho prvou skúsenosťou so Slovákmi. V jeho rodnom mestečku Whiting v Indiane bol vtedy najväčšou budovou Slovenský dom, v ktorom sa konali kultúrne podujatia a mnohými Cobbovými spolužiakmi v škole boli deti slovenských rodičov. "Milujem Slovensko a Slovákov. Bez vašej pomoci by sa nám nepodarilo to, čo sme urobili," vyhlásil Cobb v Lúke. Osobitne viackrát ďakoval pani Kľúčovskej a na rozlúčku jej povedal: "Vy ste moja sloboda."

Z Lúky zamieril pán Cobb so svojím slovensko-nemeckým sprievodcom, priateľom a rovesníkom Milanom Burošom do Bratislavy. Tam žije pani Anna Surovcová, vdova po slovenskom vojakovi Jánovi Surovcovi, ktorý pomohol mnohým americkým letcom. "Oslavy SNP a ich organizácia boli vynikajúce, návšteva v Lúke bola ohromná, no stretnutie s pani Surovcovou je šľahačkou na torte," vyhlásil Cobb. S jej manželom sa stretol prvýkrát už v deň, keď ho zostrelili. Ján Surovec vtedy slúžil v Trenčíne a vedel po anglicky. Cobb si dodnes pamätá prvé slová, ktoré mu povedal: "Ak budete hovoriť pomalšie, budem rozumieť."

Surovec neskôr odišiel do Povstania a v Banskej Bystrici sa s Cobbom stretli opäť. Z letiska Tri duby odviezli Američania 15 spojeneckých letcov už 17. septembra, v druhej skupine 25 letcov boli o tri týždne už aj Cobb, Winberg a Soltesz. "Sedmička je mojím osudným číslom - 7. júla ma zostrelili, 7. októbra ma evakuovali a 7. novembra ma doviezla loď do newyorského prístavu. Vtedy som prvýkrát videl Sochu slobody," hovorí Cobb. Na povstaleckom území sa však nazbieralo ešte 19 amerických letcov, ktorých sa evakuovať nepodarilo. Rozdelili sa do viacerých skupín a odišli do hôr. Jednu skupinu odviedol k partizánom práve Ján Surovec. Nakoniec ostal v horách aj on. Bojoval napríklad aj pri Kališti. Po vojne si s viacerými letcami dopisoval, dva listy od neho doniesol teraz na Slovensko aj Cobb.

Pri návšteve u pani Surovcovej sa spoločne prehŕňali v starých fotografiách, listoch a dokumentoch. Vysvitlo, že asi najviac si Ján Surovec písal s Johnom Schiancom, ktorý bol strelcom v Cobbovej posádke a dodnes žije, i keď má vážne zdravotné problémy. Pána Cobba najviac zaujal Surovcov starý zápisník s desiatkami adries amerických letcov. Okrem jedného si Cobb po vojne tiež písal so všetkými z nich. "Nikdy som si ani nepomyslel, že by sa takéto niečo mohlo podariť," povedal o stretnutiach po 60 rokoch Neal Cobb pri rozlúčke.

Cobb sa v slovenskom zajatí naučil piť slivovicu

Lietadlo B-24 Liberator, v ktorom bol Neal Cobb bombometčíkom, zostrelili 7. júla 1944 pri Dolnom Lieskove neďaleko Púchova. Z 10-člennej posádky sa šiesti letci stihli zachrániť na padákoch, štyria pri páde zahynuli. Zajatú šesticu previezli najprv do Trenčína, neskôr do zajateckého tábora v Grinave pri Bratislave.

"Boli sme veľmi šťastní, že sme v slovenskom, a nie v nemeckom zajatí. Zaobchádzali s nami veľmi dobre," hovorí po 60 rokoch Cobb. V Grinave sa v lete 1944 postupne nazbierali tri desiatky spojeneckých letcov - okrem Američanov aj Novozélanďan a Škót. V táborovej jedálni dostávali rovnaké porcie ako stráže a výdatne ich zásobovali aj inými typicky slovenskými produktmi. Cobb sa v tábore naučil piť slivovicu, o ktorú poprosil aj teraz pri návšteve Lúky. Dostalo sa mu riadnej domácej s typickými "turbulentnými" účinkami po vypití...

"Jedného dňa nás stráže zobrali na mestské kúpalisko asi míľu od tábora. Nič od nás nechceli, ani čestné slovo, že neutečieme. Nemali sme plavky, tak sme sa vyzliekli do spodnej bielizne a kúpali sme sa," spomína Cobb. Jedna žena sympatizujúca s Nemcami sa však sťažovala, a tak sa výlet na plaváreň neopakoval. Pre zmenu ich však zobrali do vinohradu pri Modre, kde sa stráže so zajatcami opili a pospali jeden cez druhého. Nečudo, že letcov pre takéto kúsky nenazvali ľudia z okolia inak, ako "blázniví Američania".

N. Cobba v Lúke zaujala informácia o tom, že v dedine si zriadila závod firma Coca-Cola aj pre mimoriadne kvalitnú vodu. So zázračnými účinkami slovenskej vody sa totiž stretol už pred 60 rokmi. Zajatí letci vtedy slúžili aj ako atrakcia pre "veľké zvieratá". Cobb spomína, ako sa na nich raz prišla pozrieť skupina vysokých slovenských dôstojníkov. Neobišlo sa to bez obligátneho pitia slivovice. Dôstojníci hádzali vypité poháriky za seba, a tak bola o chvíľu podlaha v jedálni plná skla. Vtedy vyzvali letcov, aby im niečo predviedli. Tí dali stoly k sebe, jeden z nich sa po nich rozbehol a po dokonalom salte pristál na rovné nohy. Ďalší letec si vzal do hlavy, že on to dokáže tiež. Bol mimoriadne vysoký, silný a riadne opitý, tak mu to nikto neskúšal vyhovoriť. Po rozbehu a polovičnom obrate dopadol na podlahu na chrbát. V bezvedomí ho vyniesli von a začali naňho pumpovať vodu. Keď sa prebral, tak stále iba opakoval: "Zázračná voda, zázračná voda..."

Frank Soltesz, ktorý vedel po slovensky, sa spriatelil s jedným dôstojníkom, podľa Cobba s nejakým generálom. Ten ho brával každý večer k sebe na štáb, kde spolu počúvali správy BBC o desiatej. Generál Solteszovi 29. augusta povedal, že na druhý deň majú zajatecký tábor prevziať nemeckí vojaci. Po spoločnej porade sa Soltesz s Cobbom a Georgeom Winbergom rozhodli na nič nečakať. Strážnikovi pri bráne dali 15 dolárov a vyrazili do tmy. Do rána ich nasledovali aj ostatní zajatci, keď sa stráže rozišli domov. Sedemnástim sa nakoniec podarilo dostať na povstalecké územie, ostatných Nemci pochytali.

(Český a slovenský svet, www.czsk.net/svet)