Prosinec 2004

K čomu práve privoniavate?

Peter Breiner

Medzi kaprom a šampanským, čiže Vianocami a Novým rokom sa patrí napísať niečo koncoročné, nie? Všetci bilancujú a počítajú, uvedomujú si, že sú o rok starší, len ja si tu hliviem. Práve som dojedol pečeného lososa na cesnaku, ktorého som zapíjal austrálskym širázom (pre odborníkov Wolf Blass Premium Selection, ročník 1994), už takmer týždeň som nečítal čerstvé správy a je mi dobre. Bol by som celkom rád, keby sa táto pohoda rozšírila medzi všetkých čitateľov, keď už je to všeobecne sviatkové obdobie. Technika zatiaľ nie je natoľko vyspelá, aby som vám všetkým mohol dať ochutnať, môžem akurát porozprávať.

Väčšinu života som prežil ako takmer úplný abstinent. Tvrdý alkohol mi s malými výnimkami nezachutil doteraz, pivo pijem najmä v súvislosti s futbalom a víno som odmietal veľmi dlho, pretože mi nechutilo. Vďaka tomu som sa dosť často vymykal z kolektívu, najmä medzi hudobníkmi. Po príchode do Orchestra Gustava Broma ma kolegovia vnímali ako postihnutého. Keď sa k tomu pripojil aj môj súkromný boj proti fajčeniu, prestali ma chápať úplne. V moravskom orchestri, kde sa víno vyrábalo z čohokoľvek vrátane škrobu a pilo sa aj priamo počas hrania na koncerte, si moje abstinentstvo nevedeli vysvetliť inak ako chorobou. A mne to víno nijako nechutilo.

Potom som raz išiel na večeru s nemeckým producentom z Hongkongu. Ten ma presvedčil, že k skvelej večeri sa musí piť víno. Objednal niečo veľmi drahé a kvalitné a ja som zistil, že víno sa piť dá, len musí byť dobré. To, čo sme pili, sa veľmi výrazne líšilo od výrobkov socialistického vinárstva typu Sviečka i od bromovského škrobáku.

Už nie som abstinent. A občas to naozaj stojí zato. Práve som si bol zase uchlipnúť. Mmmm... a ešte aj tá vôňa...

Na niektoré veci treba zostarnúť, inak to nejde. To, že čas letí, sa dosť ťažko chápe, kým máte osemnásť alebo tridsať. Na vlastných deťoch sa to pozoruje ťažšie, lebo zmena je postupná, takže keď dcéra skladá skúšky z predmetov, z ktorých nerozumiem ani len ich názov, mám len taký neurčitý pocit. Ale vo chvíli, keď som zazrel deti kamaráta Borisa, ktoré medzičasom vyrástli asi o meter a pol, mi došlo, že sa niečo deje.

Vraví sa, že výhodou zrelšieho veku sú skúsenosti. Je to pravda. Škoda len, že väčšinu tých skúseností už nikdy nepoužijete - odovzdať ich mladším je ilúzia. Presne tak, ako som si myslel ja, že teta Irena nemôže mať pravdu, aj keď bola veľmi múdra a mal som ju rád, si to dnes myslia mladší, ktorým sa márne snažím niečo vysvetliť. A na naprávanie vlastných chýb je už neskoro. Ešteže so starnutím prichádza aj skleróza, a tak hlúposti z mladosti trápia menej alebo vôbec nie.

Tak vám teda želám do nového roku, aby ste v ňom starli pomaly, nech majú vaše skúsenosti čas predísť vaše omyly, ale zároveň rýchlo, aby tie omyly zotrelo milosrdné zabúdanie. A nájdite si čas privoňať k niečomu príjemnému.