Únor 2005

Najväčším nepriateľom Petra Cibulku bol a je samotný Petr Cibulka

Vladimír Pavlík

Vážený pán Vaněk,

plním svoj sľub, že Vám trochu obšírnejšie napíšem o niektorých veciach, ktoré Vás budú nepochybne zaujímať a ktoré som si zatiaľ nechával len pre seba, hlavne čo sa týka osoby Petra Cibulku.

Musím sa priznať, bol som zhrozený z niektorých vecí, o ktorých som sa ohľadom Petra dočítal za posledné roky, hlavne sa jednalo o články z internetu. Úplne jednoznačne musím konštatovať, že najväčším nepriateľom Petra Cibulku bol a je samotný Petr Cibulka. Konštatujem to napriek tomu, že z mojej strany si zaslúži hlbokú úctu za všetko, čo musel prežiť v komunistických krimináloch. Už jeho život a jeho činnosť pred novembrom 1989 z neho v niektorých prípadoch robili osamelého a veľmi vyhraneného jedinca, ktorý si veľmi ťažko bude k sebe hľadať ľudí, s ktorými by dokázal pracovať v tímovej práci.

Pri vzniku Necenzurovaných novín a hlavne po ich rozbehnutí sa začal formovať kolektív, do ktorého postupne prichádzali ľudia s nielen pochybnou minulosťou, ale boli aj zbabelí, podlí a závistliví. Boli tam ale aj ľudia obetaví, statoční, ktorí, aj keď nepísali články, redakcii nesmierne pomáhali. Napríklad taká Katka Volková, či bývalá dlhoročná družka Jožka Maracziho, Marcela, ktorá v redakcii predávala noviny, tričká či iné suveníry a ktorá by nikdy nebola si zobrala ani korunu do vlastného vrecka. Títo ľudia postupne redakciu opúšťali a gauneri, zbabelci či rôzne pochybné indivídua ostávali. Takto vykopnutý bol neskôr čestný antikomunista, píšuci redaktor Jožko Maraczi.

Petr veľmi často tvrdieval a tvrdí, že redakciu NN zlikvidovali spolupracovníci bývalej ŠtB či BIS. Dá sa s ním súhlasiť. Problém je len v tom, že týchto ľudí on sám nielen do redakcie prijal, dal im dôveru, uveril ich predstavám, v skutočnosti bludom, nadpriemerne ich finančne ohodnocoval, pričom ich prínos pre noviny bol nulový a likvidačný. Vrcholom paradoxu či cynizmu bolo, že mnohí redaktori majúci v NN nadpriemerné príjmy, napr. keď ja som mal príjem 5 – 6 tisíc Kč, čo bol môj jediný príjem, oni mali príjem 10 tisíc Kč, ktorý bol ich príjem ako bočný, lebo všetci mali svoje zamestnanie mimo novín a do redakcie prišli raz za týždeň na 3 – 4 hodiny odovzdať články.

Isto si pamätáte na kauzu, keď Havel prehlásil o NN, že sú stokou lží a klamstva. Dalo by sa očakávať, že všetci redaktori NN povinne zažalujú Václava Havla a pred súdom dokážu obhájiť, že ich články v NN nie sú stokou lží a klamstva. Bol som jediný, ktorý takúto žalobu podal. Zo svojho úbohého platu som zaplatil súdny poplatok 1000 Kč. Ak si myslíte, že sa mi redakcia na tých 1000 korún zložila, tak ste na veľkom omyle.

Ľudia mi písali, telefonovali mi, či sa osobne pýtali, prečo sa ostatní redaktori NN nezachovali tak, ako ja. Moja žaloba Mestským súdom v Prahe nebola prijatá. Odvolal som sa k Vrchnému súdu v Prahe, ktorý rozhodol v môj prospech a žaloba proti Havlovi bola prijatá. Bol to mimoriadny úspech. Hoci Havel mal zákonnú povinnosť prísť k súdu, neprišiel tam, lebo nemal odvahu. Dal som návrh, aby bol policajne predvedený.

Aj keď som pred súdom neuspel, právna zástupkyňa Havla JUDr. Hornová prehlásila, že Havlovy výroky o tom, že články v NN sú stokou lží a klamstva sa nevzťahujú na články Vladimíra Pavlíka. Odvolal som sa k vrchnému súdu, no neuspel som. Bolo mi medzi štyrmi očami decentne naznačené, že v mojej kauze s Havlom bolo už len to úspechom, že moja žaloba bola prijatá a že Havel povedal, že moje články v NN nie sú stokou lží a klamstva.

Odvolací súd sa tešil pozornosti českých médií. Keď ma požiadali o rozhovory televízne stanice, požiadal som ich, či môžem zviditeľniť NN. Teda, keď ma televízne kamery snímali, mal som v rukách NN a predstavili ma, ako redaktora týchto novín. To isté sa opakovalo, aj keď ČT 1 natočila a odvysielala so mnou a páterom Líznom dokument o zavraždení tajne vysväteného kňaza Přemysla Coufala v Bratislave. Tiež mi vyšli v ústrety a zviditeľnili NN. No pokaždé mi pripomenuli, že druhému by to neumožnili, lebo voči NN a Petrovi majú veľké výhrady. Žiaľ, ani toto Cibulku nepresvedčilo, aby sa zamyslel nad tým, akí ľudia by v NN mali pracovať.

Ďalším negatívnym aspektom pre NN bola pani Cibulková, Petrova mama, pre ktorú som bol len slovenským privandrovalcom a že ich oberám o peniaze. Na Petrovu obranu tu musím povedať, že tieto reči dlho nebral do úvahy. Často sa stávalo, že ma prichádzali navštevovať ľudia z Čiech a Moravy, ktorým som pomáhal v ich kauzách. Za výdaje, spojené s týmito kauzami mi to finančne vyrovnávali, či doniesli jedlo a víno. Raz ma prišli do redakcie v Brne na Nálepkovej ulici navštíviť manželia, ktorým som pomáhal v istej kauze. V redakcii bola vtedy aj pani Cibulková. Manželia mi za všetko poďakovali, položili predo mňa upečené kurča a fľašu vína. Potom vytiahli 500 Kč, aby mi kompenzovali moje výdavky. Na to mi pani Cibulková povedala, že tieto peniaze patria redakcii!

Neskôr, keď sa Peter zoznámil s Janou Hrbkovou, tak tá ho presvedčila, aby som bol lepšie platený. Najprv na 8 tisíc a potom na 10 tisíc. Z toho som si ale platil všetky odvody na Slovensku. Z tých pôvodných piatich tisíc som si to nemohol dovoliť, takže toto obdobie sa mi ani neráta do dôchodku.

Jedným z najodpornejších podrazov ktoré Petr urobil, a s istotou tvrdím, že to bolo po dohode s ŠtB, bola diskreditácia plk. Richarda Malečka, bývalého riaditeľa policajného odboru vyšetrovania hl. mesta Prahy. Tohto čestného policajta, ktorý nikdy nemal s ŠtB nič spoločného, Cibulka zaradil do kompletného zoznamu všetkých dôstojníkov ŠtB, rozviedky, kontrarozviedky, VKR, odpočúvanie, sledovanie, ktorý vyšiel ako ročník IX Necenzurovaných novín, číslo 01/1999. Maleček ako prednovembrový vojenský prokurátor mal práve v rokoch 1988 – 89 opletačky s ŠtB, lebo s titulu svojej vtedajšej funkcie vyslovil názor, že trestanie ľudí za iný názor je hrubým porušením zákona. Do služieb ministerstva vnútra nastúpil v septembri 1990, teda 6 mesiacov po zrušení ŠtB. Zatýkal Jakeša, Lorenca a im podobných a vyšetroval brutálny policajný zákrok na Národní třídě v novembri 1989. Jeho činnosť v týchto kauzách ale nevyhovovala tým, ktorí toto všetko chceli s požehnaním Václava Havla ututlať. Po stiahnutí z týchto káuz bol vykopnutý na vyššiu funkciu. Bol som niekoľkokrát svedkom, ako komunisticko-eštébackí zločinci cez Mladú frontu Dnes a Právo, bývalé Rudé Právo, a im podobné plátky mali snahu ho neustále diskreditovať.

Spolupracoval som s ním dva roky, mali sme voči sebe vzájomnú úctu, porozprával mi množstvo vecí, o ktorých sa v tom období hovorilo v českej politike, ako aj na verejnosti. On mi vlastne umožnil pochopiť, že nie organizovaný kriminálny zločin, ale politicko-ekonomický zločin je najväčším nepriateľom pre demokraciu. Poznal som genézu, ako a s vedomím ktorých politikov sa po novembri 1989 začali v Prahe udomácňovať zahraničné mafie. Možno Vám teraz napadne otázka, prečo mlčal? Túto otázku som s ním rozoberal aj ja. Jeho vysvetlenia na túto tému ma priam desili.

Predstavte si napr., že ako vysoký policajný dôstojník odhalíte na verejnosti takéto kauzy. Ak chcete uspieť, to znamená, aby konkrétni politici a vysokí štátni úradníci boli odsúdení, musí tu byť nielen neustály a dlhodobý tlak verejnosti, ale za takéhoto policajného dôstojníka sa musia postaviť nielen väčšina novín, ale aj rozhlasové a televízne stanice. To všetko v dlhodobo neobmedzenom časovom horizonte. Čo myslíte, je to reálne? Odpoveď je jednoznačná, nie, nie je to reálne! A šance takéhoto policajta? Buď jeho zavraždenie, či krivé obvinenie s následnou väzbou zo strany skorumpovaných policajtov a prokurátorov a k tomu zničujúca dezinformačná kampaň voči jeho osobe zo strany skorumpovaných médií.

Preto tvrdím a nikdy to Petrovi neodpustím, že tuto sa spojil s najskurvenejšími zločineckými vyvrheľmi, ktorí aspoň takto, cez toto Cibulkove periodikum sa snažili zdiskreditovať tohto čestného policajta a človeka na verejnosti. Mimochodom, 99% dotyčných osôb z týchto zoznamov má uvedené, v ktorej správe ŠtB slúžili. Richard Maleček takéto označenie tu nemá!

Po dezinformačnom zverejnení svojho mena Richard Maleček dostal pomerne výrazný priestor v českých médiách. Nielen ním, ale aj odborníkmi a analytikmi na túto problematiku bolo povedané, že dôkazy Malečka o tom, že s ŠtB nikdy nemal nič spoločného, sú tak nezvratné, že pri súdnom spore by Cibulka totálne pohorel. Keď niektoré médiá chceli toto použiť proti Cibulkovi a tým vlastne spochybniť celú jeho činnosť, kládli mu otázky, prečo proti Cibulkovi nepodá žalobu. Išiel až tak ďaleko, že sa s Petrom dvakrát osobne stretol a snažil sa mu vysvetliť jeho nezmyselné obvinenia. Povedal, že on si Petra Cibulku aj napriek tomuto nesmierne váži, vie čo si za bývalého režimu vytrpel v kriminále, že bol pravidelným čitateľom Necenzurovaných novín, že sa Petr musel veľmi zmýliť, lebo to mu bolo podstrčené. Žiaľ, Petr nemal ani toľko cti, aby povedal, prepáčte mi pán Maleček, bolo to nedopatrenie. A toto mu nikdy neodpustím.

Aj na Slovensku máme takýchto mimoriadne čestných policajtov, policajných viceprezidentov Spišiaka a Šáteka. Už druhý rok trvá snaha ich tu zlikvidovať. Aj preto som sa rozhodol, pokiaľ by k tomu prišlo, išiel by som na Námestie SNP do Bratislavy, rozprestrel by som tam transparent, na ktorom by bol takýto text: „Vážení slovenskí spoluobčania, to sme už vo svojej zbabelosti a úbohosti až tak hlboko klesli, že sme umožnili zločincom, zlodejom a štátnym teroristom z ponovembrových vlád a parlamentov, ako aj konkurzným mafiám, zlikvidovať statočných policajtov Spišiaka a Šáteka? Otázku Vám kladie váš spoluobčan Vladimír Pavlík, Orlové 75, 017 01 Považská Bystrica.“

Samozrejme, pozdvihnutie nastane už vtedy, pokiaľ sa to v predstihu oznámi politikom a médiám a nastanú snahy o prekazenie. Túto akciu by som urobil ako člen nášho združenia, teda, aby sa Svetové združenie bývalých československých politických väzňov dostalo do povedomia občanov a politikov a zároveň si získalo aj primeraný rešpekt.

Pociťujem úprimnú ľútosť, že už neexistujú NN. Tvrdím, že keby bol Petr viac prezieravý, tieto noviny mohli doteraz existovať a oslovovať pomerne široké spektrum občanov. Niekoľkokrát som mu vysvetľoval, ohľadom jeho nedôverčivosti, že mne stačí si prečítať článok a podľa jeho obsahu viem, pokiaľ má autor odvahu sa podpísať, o koho sa v skutočnosti jedná. Neviem, či to nechcel pochopiť, alebo, nesmel pochopiť.

Spomínam si napr. na dokument, ktorý sme s páterom Líznom robili v roku 1993 v ČT 1 o zavraždenom kňazovi Coufalovi. Petr mi stále tvrdil, že to neodvysielajú, že ma tam nebudú uvádzať ako redaktora NN a podobne. Keď to potom odvysielali a hovorilo sa tam o NN, tak mu pár ľudí nasadených priamo v redakcii zo strany BIS a ŠtB povedalo, že pokiaľ by odvysielanie toho dokumentu neschválila 1. správa ŠtB, tak by sa to neodvysielalo, že treba byť ostražitým. Samozrejme, že docielili svoje. Znovu Cibulku udržiavali v takom stave, v akom ho chceli mať.

Podrazov sa v NN dialo požehnane a mnohé boli z kategórie tých najzákernejších. Napr. ako sa robili dodatočne pravopisné chyby v mojich článkoch, hoci som si bol vedomý, že disketu som odovzdal v poriadku. Neskôr, aby som zistil pravdu, tak som z každého článku, ktorý išiel do novín, robil dve kópie. Teda, článkov, bez pravopisných chýb. A keď aj potom v mojich článkoch v novinách sa objavovali naďalej pravopisné chyby, dokonca 2 x aj v nadpisoch, Petrovi som oznámil, akých škodcov máme v redakcii. Jeho reakcia ma šokovala. Začal mi nadávať a bola na ňom vidieť veľká dávka nervozity. Viacero serióznych ľudí ma totiž upozorňovalo, že cez tieto pravopisné chyby sa spochybňovala nielen hodnovernosť mojich článkov, ale aj hodnovernosť mojej osoby.

A to už napr. nechcem rozoberať špinavé praktiky špičkového agenta ŠtB Mifka, ktorý mimochodom riadil aj Václava Havla, ktorý v spolupráci s A. Žákom, ktorý už bol v tej dobe vo Švajčiarsku v exile, šírili o mne tie najšpinavšie dezinformácie, ktoré potom Žák faxom posielal Cibulkovi do Brna.

Pritom z jeho strany stačilo tak málo. Prečítať si, kto ako v NN píše, o čom píše, ako je to doložené a podobne. Bolo to také jednoduché. Pre toho, kto chcel, ale aj príliš zložité pre toho, kto nechcel, alebo nesmel.

So srdečným pozdravom ostáva

Vladimír Pavlík