Červenec 2005

Protižidovský pogrom na Slovensku v létě 1945

Zdeněk Vališ

Antisemitismus ve své tisícileté historii měl nejrůznější podoby až po vražedný nacistický holocaust ve 20. století. Jeho častou příčinou bývají rozdílné sociální různosti, kdy Židé, vzhledem k svému vzdělání, působili ve veřejných funkcích, což u níže postavených sociálních vrstev vyvolávalo nejrůznější negativní reakce, vedoucí až k pogromům na Židy, jak potvrzuje i níže uvedený dokument.

Pro Židy se jakousi jistou definitivní záchranou za druhé světové války stalo postupné osvobození od nacistické okupace; opět se stávali rovnoprávnými občany obnovující se Československé republiky. Na osvobozeném území však nezavládl nějaký idylický vztah, zvláště ve slovensko-židovských vztazích. Současně totiž vznikaly nové problémy v oblasti společenské, politické, nacionální, hospodářské i náboženského vyznání; bylo také třeba překovat atavismus klerofašistické propagandy Slovenské republiky, jejímž důsledkem byl mimo jiné i surový protižidovský pogrom v létě 1945 v Topoľčanech. O tom i vlastním průběhu pogromu dostatečně vypovídá bezprostřední hlášení vedoucího okresní úřadovny Národní bezpečnosti v Topoľčanech vrchního strážmistra Michala Zidora:

Okresné veliteľstvo NB Topoľčany

čís. jedn. 234/.dôv./45

Topoľčany, 26. september 1945

Hlavné veliteľstvo NB-2.odd.

zprovadajská sekcia

Dôverné

B r a t i s l a v a

Hlásim, že dňa 24. septembra 1945 asi o 09.30 hod. shromáždilo sa niekoľko tisíc ľudí po uliciach v blízkosti ľudovej školy v kláštore v Topoľčanoch, odkial demoštratívne podnikli násilie proti osobám židovskej vierovyznanie.

Ešte 22. septembra 1945 rozšírila sa správa medzi ženami v Topoľčanoch, že učitelky /sestričky/ ľudovej školy v kláštore v Topoľčanoch, majú byť z kláštora premiestené na iné miesta a v kláštore zostanú iba dve učitelky sestričky. Namiesto premiestených sestričiek mali byť ustanovení židovskí učitelia.

Preto niektoré ženy z Topoľčian ešte dňa 22. septembra 1945 sa uhovorily, že budú proti tomu protestovať. Dňa 24. septembra 1945 zišlo sa niekoľko žien z Topoľčian a odišly na ONV v Topoľčanoch, kde protestovali proti tomu, aby sestričky z kláštora boli premiestené a na ich miesto dosadení židovskí učitelia. Zástupca predsedu ONV v Topoľčanoch Matej Ďurka im odpovedel, že o tomto opatrení nemá vedomosť a že je to záležitosť Povereníctva pre školstvo a odkázal ich na školský inšpektorát. Nato shromáždené ženy odišly z ONV do ľudovej školy v kláštore. Po ceste rozšírila sa medzi nimi zpráva od žien, ktoré sa ku ním pridávali, že v ľudovej škole v kláštore už zriaďují židia zvláštnu triedu pre židovské deti, že v triede shodili Židia svätý kríž a sväté obrazy a tieto pošlapali a že sestričky vyhodili z tried von, mimo toho vynorila sa i zpráva, že i učitelie z kláštora milosrdných bratrov v Bojnej boli z kláštora vyhodení. Takto nad zprávou rozhorčené ženy prišli až do kláštora, kde vošly do druhej triedy. V tejto triede našly očkovať deti štátnym odvodným lekárom MUDr. Bergerom, ktorý je židovského vierovyznania. Pritom videli niektoré deti, ktoré boly očkované plakať.

Z tohoto niektorá z prítomných žien vykríkla, že židovský lekár im otravuje deti, lebo očkuje jedom. V triede prítomná učiteľka sestrička, chcejúc predísť výtržnostiam žien s očkujícim lekárom, zavrela a zamkla triedu. I z toho privodily prítomné ženy, že MUDr. Berger uzámkol v triede deti, aby nerušene mohol ich očkovať jedom.

Tieto zprávy o zriaďovaní židovskej školy v kláštore o zneuctení svätého kríža a svätých obrazov a o vyhodení učiteliek sestriček zo školy v kláštore Židmi sa rýchlo rozniesli medzi ženami na uliciach blizko ľudovej školy v kláštore, zišlo sa v krátkom čase mnoho sto až na tisíce ľudí. O týchto zprávach dozvedely sa aj deti v iných triedach ľudovej školy v kláštore, ktoré najviac postrašila zpráva, že ich idú Židia násilne očkovať jedom. Preto prestrašené rozutekli sa z tried a s plačom zutekli sa po uliciach domov.

Toto vyvolalo hrozný dojem jak u rodičov detí, tak aj u ostaných shromáždených ľudí, preto rozhorčený shromáždený dav pokračoval potom v násilnostiach proti Židom ďalej. Židia, ktorí boli na uliciach prichycení, boli davom zbití rukami a rôznými tupými predmetami. Židov vyhľadali tiež v ich súkromných bytoch, kde ich tiež podobne bili.

Takto zbitým Židom jako aj ostatným Židom bola poskytnutá ochrana stanicí NB Topoľčany.

Poranených bolo celkem 47 Židov z toho 15 ťažko a bolo nútné ich previesť do Štátnej nemocnice v Topoľčanech. Prvú pomoc na stanici im poskytol MUDr. Mokrý, MUDr. Rada a MUDr. Lengh, jako lekár okresnej nemocenskej poisťovne v Topoľčanoch s potrebným personálom a liekmi.

Na miesto činu odišiel som ihneď so všetkými príslušníkmi tunajšej stanice. Snažili som sa rozohnať dav a pritom zisťoval som pravdivosť príčiny tejto demonštrácie. Shromaždený dav som upozornil, že zprávy, pod ktorým dojmôm demonštrujú, nie sú pravdivé a vyzval som ich k rozchodu. Rozhorčený dav však nebolo možné presvedčiť. Bola preto zavolaná výpomoc od Posádkového veliteľstva v Topolčanoch. Prvá pomoc vojska prišla o sile asi 30 vojakov, pod vedením rotného. Vojaci boli vyzvaní, aby spoločne s príslušníkmi stanice NB dav rozohnali. Keď ale o nepravdivých zprávach dovedali sa aj vojaci, ktorí prišli na pomoc dav rozohnať, pridali sa niektorí z týchto na stranu demonštrantov a sami Židov bili aj ich v bytoch prepadali. Márna bola potom naša snaha rozhorčený dav rozohnať. Požiadol som preto Posádkové veliteľstvo o ďalšiu pomoc. Nato prišiel sám posádkový veliteľ škpt. Malár a asi 150 vojakov a dav bol potom rozehnaný, jednak upozornený škpt. Malárom a tiež vojskom.

O 12.30 hod. bol sice dav rozohnaný, ale v odpoledňajších hodinách objavovaly sa ešte hlášky ľudí, ktoré chceli páchať naďalej výtržnosti proti Židom. V dohode s posádkovým veliteľom, boli v Topoľčanoch rozestavené hliedky vojenské a národnej bezpečnosti, ktoré nepripustily ďalšie výtržnosti.

Do Topoľčian dostavil sa toho istého dňa velitel HVNB - 2. odd. mjr. Viktorín s dvoma príslušníkmi NB. Asi o 18 hod. dostavil se i pohotovostný odd. Bratislavy o sile 29 príslušníkov NB pod velením por. Ondrášoviča. Dľa vydaných smerníc mjr. Viktorínom bolo hned prikročené k vyšetrování prípadu a zisťovaniu hlavných pôvodcov a vôdcov demonštrácie. Jako takí boli zisteni Anton Böhm, František Chvalný, Ján Križo, Jozef Michalík, Karol Štrbák, Eugen Hájovský, Imrich Trizna a Pavol Vape z Topoľčian a Ľudovít Krchňavý z Továrníka, okr. Topoľčany. Títo dňa 25. 9. 1945 boli zatknutí a odovzdaní veliteľstvu zaisťovacieho tábora v Ilave. Vo vyšetrování sa ďalej pokračuje a to ak po osobách, ktoré jako demonštránti dopustili sa násilia proti Židom, tak i po osobách , ktoré pri tejto príležitosti dopustili sa krádeže v židovských bytoch. Podľa výsledku šetrenia budú provinilci podľa potreby prípadu buď zatknutí, alebo bude na ne urobené trestné oznámenie. Silné hliedkovanie po Topoľčanoch spolu s pohotovostným oddielom a vojskom z Topoľčian, bude prevádzané do tohto času, pokial to vážnosť prípadu bude vyžadovať.

K tomu hlásim, že príčinu demonštrácie som vyšetril a zistil som tento skutkový stav veci. Povereníctvo pre školstvo pripravovalo pridelenie niekoľkých učiteliek sestričiek z kláštora v Topoľčanoch na iné učiteľské miesto. V kláštore hodlalo ponechať iba dve sestričky. O tomto sestričky v kláštore mali vedomosť /túto zprávu mi podal školský inšpektor Vojtyla/. Sestričky z vlastného záujmu robili kroky, aby z kláštora neboli premiestené. V tejto veci žiadal za nich i MNV v Topoľčanoch. Okrem toho napísali prosbu o ponechanie sestričiek v kláštore i ženy rodičovského sdruženia v Topoľčanoch. Toto sa malo stať dňa 28. septembra 1945, od kterého času nastala aj u týchto žien veľká nespokojenosť, lebo sa domnievali, že namiesto sestričiek zaiste budú pridelení učitelia Židia. Preto ešte tohto dňa sa dohodli, že budú proti tomu protestovať.

Za tým účelom zišlo sa dňa 24. septembra 1945 v ranných hodinách niekoľko žien, ktoré išli na ONV v tejto veci protestovať. Prítomný podpredseda ONV Matej Ďurka dal im odpoveď, že táto záležitosť nespadá do ich kompetencie a preto, aby sa obrátili na školského inšpektora. I školský inspektor ich ujisťoval, že učiteľky sestričky nebudú z kláštera premiestené a na ich miesta nebudú dosadení židovskí učitelia.

Po ceste však rozšírili se medzi ženami vpredu uvedené poplašné zprávy a najmä to, že Židia v kláštore zriaďujú už židovskú triedu, v tejto triede zneúctili kríž a sväté obrazy a sestričky z triedy vyhodili.

Vošli preto do kláštora, kde v druhej triede našly deti očkovat MUDrom Hergerom. Tento lekár, ako štátny obvodný lekár, proviadzal očkovanie detí na príkaz ONV proti neštoviciam.

Kedže demonštrujúce ženy rozniesli zprávy, že sérum, ktorým sa očkovali deti, je jedovaté, toto som zabavil a dal preskúmať okresným lekárom MUDrom Mokrým a vojenským lekárom kpt. MUDrom Kreitzerom. Tieto zistili, že to bola čistá očkovacia látka proti neštoviciem /výrobok štátného zdravotnického ústavu Bratislava/. Zôstatok tejto očkovacej látky vydal okresný lekár MUDr. Mokrý pre potrebu ďalšieho očkovanie.

Ďalej bolo zistené, že očkovanie malo síce určitú reakciu, že je však u tohto druhu očkovania prirodzené. Nikto však z očkovaných detí nezomrel, ani neochorel vážne.

Taktiež nie je pravda, žeby boli Židia zriaďovali v kláštore zvláštnú triedu pre židovské deti a ani nie je pravda, žeby boli Židia akýmkoľvek spôsobom zneúctili v kláštore sväté kríže a obrazy, alebo, žeby boli ze školy v kláštore vyhnali sestričky učiteľky.

Je pravda, že v tejto škole ako štátnej ľudovej škole dievčenskej, je doteraz 9 žiačok židovského vierovyznania. Tieto sú rozdelené po triedach. Taktiež nie pravda, že učiteľia z kláštora milosrdných bratov v Bojnej boli z kláštora vyhodení.

Podľa vlastnej znalosti miestnych pomerov súdim, že demonštrácia nebolo organisovaná ani jednou z politických stran a ani nijakým podzemným hnutím. Zúčastnili sa jej bez rozdielu ľudia z obidvoch strán a bezpartajníci. Som toho presvedčenia, že niektoré ženy prichystali sa ešte dňa 22. 9. 1945 iba k protestu proti tomu, aby sestričky z kláštory neboli premiestnené a aby tam neboli zadelení židovskí učitelia. Že táto ich akcia skončila tak vysokou demonštráciou, možno pričítať k shode okolností očkovanie detí židovským lekárom, z čoho rozhorčené ženy rozšírili všetky vpredu uvedené nepravdivé poplašné zprávy, ktorým rýchlo sa zhromažďující dav uveril. Okrem toho uvádzam poznatky, ktoré tiež nemalou mierou prispely k tejto demonštracii.

Obyvateľstvo mesta Topoľčany je väčšinou chudobného robotníckého stavu. Od osľobodenia ČSR je zásobovanie mesta Topoľčany veľmi slabé. Sám som zistil, že na mesíc apríl až september 1945 bol prídel múky dohromady iba päť kg na osobu. Prídel mäsa a masti je velmi nepatrný a prídel obuvi takmer žiadny. Keďže aj zásobovanie z okolitých obcí je veľmi slabé, obyvateľstvo Topoľčian a hlavne chudobnejšia vrstva trpí nedostatkom potrebných článkov.

Naproti tomu Židia vedia a majú možnosť rôzným zpôsobom zprostriedkovať, zadovážit si potravné články každého druhu, aj keď tieto preplácajú. Zo strany obyvateľstva padlo už mnoho poznámok, že Židia, odkedy sa vrátili, nezapojili se do žiadnej verejnej ani inej práce a hledia sa dostať iba na vyššie sprácovské miesta. Ďalej sa poukazovalo, že aj keď nič nerobia, chodia prepychove oblečení a majú dosť všetkých potravných článkov. Z toho nastala u obyvateľstva určitá nenávisť proti Židom, ktorú pri nastalej príležitosti vystupňovali až k opísanej demonštrácii a násilnostiam.

Ďalšie zistené poznatky v tejto veci budú hlásené dodatečne. Hlásenie prekládam HV NB - 2. odd. zprav. sekcia, veliteľstvu OBZ Topoľčany, obrannému dôstojníkovi v Topoľčanoch, HV NB Bratislava a oblastnému veliteľstvu NB Nitra.

Ved. okr. vel. NB poverený

vrchn. strážm. Michal Zidor v. r.