Říjen 2006

V našich televíziách len po našom

Mirka Kernová

Českí redaktori a moderátori sú v programoch slovenských televízií už takmer samozrejmosťou. Na Slovensku však stále platí zákon o štátnom jazyku, ktorý nedovoľuje, aby hovorili inak ako po slovensky. Licenčná rada navrhuje zákon zmeniť.

Hoci moderátori, hlásatelia a redaktori sú povinní používať štátny jazyk, z mnohých televízií bežne počuť češtinu. Televízia JOJ je hrdá, že vysiela talkšou (talkshow - pozn. red. CS-magazínu) populárneho Jana Krausa, jednu z relácií donedávna moderovala aj Tereza Pergnerová. Pražská redaktorka STV hovorí po česky, a slovenské televízie preberajú od českých aj mnohé spravodajské príspevky zo zahraničia.

Licenčná rada dostala nedávno prvú sťažnosť na to, že redaktor hovoril po česky. Týka sa moderátora Petra Bohuša z Čierneho Petra na TA 3. Rada začala vo veci správne konanie. Hoci verdikt zatiaľ nie je známy, podľa informácií je pravdepodobné, že rada skonštatuje porušenie zákona. Ak by rada striktne trvala na dodržiavaní zákona, českých redaktorov a moderátorov by televízie museli simultánne prekladať alebo doplniť slovenské titulky. Rada preto navrhuje zákon zmeniť. Podľa riaditeľa kancelárie rady Ľuboša Kukliša je zákon o štátnom jazyku problematický a zbytočne komplikuje prísun informácií. "Vytvára zbytočné a nezmyselné prekážky pre vysielateľov," povedal Kukliš. Navrhujú, aby bola pre češtinu výnimka, podobne, ako to už platí pri vysielaní filmov. "Český jazyk spĺňa požiadavku základnej zrozumiteľnosti, pre slovenského diváka je ľahko zrozumiteľný."

Minister kultúry Marek Maďarič na otázku, či nechystá novelu zákona o štátnom jazyku, priamo neodpovedal. V stanovisku napísal: "Pri posudzovaní jazykových prejavov moderátorov treba brať do úvahy viaceré konkrétne okolnosti, ako sú pracovnoprávne vzťahy, hosťovanie v danej televízii, zameranie a typ jednotlivých relácií." Podľa Maďariča "vo všeobecnosti platí, že stáli zamestnanci televízie alebo rozhlasu by mali používať štátny jazyk, ktorý by mali ako svoj základný pracovný nástroj ovládať na profesionálnej úrovni".

Aj v Česku sa objavujú slovenskí moderátori a redaktori - obľúbení sú napríklad Milan Markovič či Milan Lasica. V Českej televízii pracuje Anetta Petrovičová, ktorá informuje o dianí na Slovensku po slovensky. V Česku zákon podobný tomu slovenskému neexistuje. Slovenčina sa tam spomína napríklad v zákone o správe daní a poplatkov, kde je uznaná ako úradný jazyk.

Zákon o štátnom jazyku prijala v roku 1995 Mečiarova vláda. Od začiatku bol kritizovaný ako prejav nacionalizmu. V roku 1999 bol upravený a vypadla z neho možnosť sankcie. Predchádzajúca vláda zákon tiež kritizovala, no za osem rokov ho nezmenila.

Rozprávky musia byť predabované z češtiny do slovenčiny. Minulý rok udelila Licenčná rada Slovenskej televízii pokutu 20-tisíc za to, že odvysielala niekoľko dielov českého rozprávkového seriálu Spejbl a Hurvínek, ktoré neboli preložené do slovenčiny. Podľa zákona o štátnom jazyku všetky diela pre deti do 12 rokov musia byť dabované do štátneho jazyka. Kancelária rady v tomto prípade navrhuje znížiť hranicu na 7 rokov. Ministerstvo s posunom vekovej hranice nesúhlasí. "U detí sa tvorí vzťah k národnému jazyku a osobitne k spisovnej slovenčine, utvára sa jazykové vedomie. Preto je dôležité, aby formovanie tohto vedomia nebolo ovplyvňované pôsobením iného, hoci geneticky blízkeho jazyka," napísal vo svojom stanovisku minister Maďarič. Podľa neho český dabing, prípadne titulky, je len pohodlným vyhýbaním sa výrobe slovenských jazykových verzií detských programov.

(Český a slovenský svet, www.czsk.net/svet)