Říjen 2006

Jozef Murgaš - všestranne nadaný kňaz

Róbert Trška, Michal Halás

Jozef Murgaš sa narodil 17. februára 1864 v Tajove pri Banskej Bystrici. Už od detstva vynikal bystrosťou a vnímavosťou, počas štúdia na Gymnáziu v Banskej Bystrici sa prejavilo jeho nadanie v kreslení a prírodných vedách. Po ukončení štúdia na gymnáziu sa rozhodol pre kňazskú dráhu a vstúpil do seminára v Bratislave, neskôr pokračoval v Ostrihome a Banskej Bystrici. Po vysvätení pôsobil ako kaplán v Dubovej, ale už čoskoro na odporúčanie maliara Dominika Skuteckého nastupuje na krajinskú maliarsku školu v Budapešti a následne na maliarsku akadémiu do Mníchova, ktorú skončil s vyznamenaním.

Po obvineniach z panslávizmu odišiel v roku 1896 do Ameriky a usadil sa medzi krajanmi v malej baníckej obci Wilkes Barre v Pennsylvánii, kde pôsobil viac než tridsať rokov. Tu sa naplno oddal rozvoju tamojšej slovenskej komunity a medzi veriacimi bol obľúbený pre svoj citový vzťah k nim a svoju všestrannú angažovanosť. Jeho iniciatíva a organizačné schopnosti využil pri novostavbe kostola, školy i pri vydávaní novín, ktoré napĺňal populárno-naučnými článkami i poéziou. Tu sa venoval i svojmu priekopníckemu dielu v oblasti rádiotelegrafie, pričom prostriedky na zriadenie laboratória si získaval maľovaním.

Vo svojom výskume sa sústredil najmä na výsledky Marconiho experimentov, v ktorých objavil vážne nedostatky. Marconiho systém, založený na Morseovej abecede zloženej z čiarok a bodiek, považoval za príliš pomalý, keďže na odvysielanie čiarky bol potrebný pomerne dlhý čas. Murgaš preto navrhol svoj vlastný systém a konštrukciu prijímacích a vysielacích zariadení, v ktorých sa signály odlišovali už nie svojou dĺžkou, ale frekvenciou. Tak vznikol Murgašov Ton-System, ktorý používal na vysielanie dve frekvencie, pričom bodku nahradil vyšším tónom a čiarku nižším.

V roku 1904 bol Jozefovi Murgašovi udelený patent a neskôr prihlásil na patentovanie ďalších jedenásť systémov a zlepšení v oblasti rádiotelegrafie, čo naznačuje, že jeho prístup bol výsledkom dôslednej a cieľavedomej práce: v roku 1904 patentoval spôsob prenášania správa bezdrôtovou telegrafiou, v roku 1905 zariadenie na výrobu elektromagnetických vĺn, princíp bezdrôtovej telegrafie, o rok neskôr vlnomer, konštrukciu antény na bezdrôtovú telegrafiu a elektrický transformátor, v roku 1908 detektor magnetických vĺn a napokon v roku 1910 prístroj na výrobu elektrických oscilácií.

Na základe týchto úspechov bola v roku 1905 v Philadelphii založená spoločnosť Universal Aether Telegraph Co., ktorá sa podujala tieto vynálezy prakticky aj obchodne zužitkovať. S jej pomocou Murgaš postavil skúšobnú prijímaciu a vysielaciu anténu so šesťdesiatmetrovými anténovými stožiarmi. Počas úspešnej skúšky si Murgaš vymenil správy medzi Wilkes Barre a Scrantonom na vzdialenosť asi 30 km, dokonca vysielaná správa bola úspešne prijatá i v dvesto kilometrov vzdialenom Brooklyne prijímacou aparatúrou Murgašovho systému.

V tom čase tento vynález znamenal svetový unikát, avšak spor o jeho prvenstvo nebol jednoduchý, pretože sa o to pokúšali viacerí významní svetoví odborníci. Tak ako Marconi aj ďalší bádatelia nedokázali ešte v tom čase uskutočniť uspokojivý bezdrôtový prenos informácií nad zemským povrchom. Neskôr Murgašov Ton-System preštudovali a zdokonalili Marconi a Fessenden a nazvali ho Sonorous-System.

Počas prvej svetovej vojny sa angažoval za vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov v Československej republike. Vďaka svojim kontaktom si získal najvyššie rozhodujúce miesta v USA a pripravil pôdu pre rozhodujúce rokovania na podporu ČSR, ktorá mala vzniknúť na základe dohody z 30.mája 1918 v Pittsburghu. Jozef Murgaš bol jedným z jej signatárov a organizoval tiež zbierku s výťažkom 1 milión dolárov u amerických Slovákov na základný valutový fond ČSR.

V roku 1920 sa Murgaš rozhodol vrátiť do novovzniknutého Československa, ktoré vítal so sympatiami a nádejou. Keď však o jeho služby ako profesora elektrotechniky nebol záujem, vrátil sa medzi svojich vďačných krajanov do Wilkes Barre, kde aj 13. mája 1929 zomrel.

Pamiatke vynálezcu, kňaza, umelca a politika Jozefa Murgaša je venovaná pamätná izba v jeho rodnej obci Tajove, kde sú uchované mnohé originály jeho obrazov, modely vynálezov, dokumenty a písomnosti, ako aj niektoré exempláre z jeho unikátnej zbierky motýľov. V obci sa nachádza aj jeho pomník.

Pri príležitosti 130. výročia narodenia tejto významnej osobnosti slovenskej histórie vydalo vtedajšie Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác SR v roku 1994 pamätnú známku Jozefa Murgaša v náklade 400 000 ks. Na pamiatku Jozefa Murgaša Slovenská elektrotechnická spoločnosť a Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR na podporu rozvoja telekomunikácií na Slovensku a tvorivej činnosti mladých vedeckých a technických pracovníkov udeľujú každoročne Cenu Jozefa Murgaša za publikovanie pôvodného teoretického príspevku podporujúceho rozvoj telekomunikácii na Slovensku a využitie pôvodného alebo zahraničného teoretického príspevku pri rozvoji telekomunikácií a telekomunikačného priemyslu na Slovensku.

(Český a slovenský svet, www.czsk.net/svet)