Prosinec 2007

V Slotovej krajine

Peter Schutz

Slovensko-maďarské dejiny sú dlhé, pohnuté a od začiatku tvorby moderných národov komplikované reálnymi krivdami i legendami. Existujú dve metódy pre 21. storočie, ako záťaže spracovať tak, aby sa ďalšie napätia a spory neživili. Prvá je nedívať sa dozadu, na úrovni vysokej politiky uzavrieť tiché moratórium o vzájomnom nevšímaní a koncentrácii na spoločné projekty do budúcnosti, so zvláštnym dôrazom na ignoráciu idiotov resp. zlatokopov, čo si z etnicity urobili živobytie. Druhý spôsob je vyrozprávať si minulosť vzájomne, uznať, že z dnes živých ľudí sa nikto na žiadnej etnickej čistke či sťahovaní národov nepodieľal, uvedomiť si, že ľudskoprávnymi kritériami súčasnosti sú udalosti väčšej časti 20. storočia nemerateľné, symbolicky si prepáčiť a potom to zvečniť v akomsi papierovom geste či zmluve. Takto riešili, s rôznym výsledkom (Francúzsko, resp. Poľsko) po vojne svoje susedské vzťahy Nemci.

Jednoduchšia je určite prvá možnosť, keďže nepýta nič, len civilizovaných politikov a disciplínu. SMK, na prekvapenie publika, sa návrhom dvojstrannej deklarácie o zmierení zrazu priklonila k náročnejšej ceste číslo 2. „Na prekvapenie“ a „zrazu“ preto, lebo maďarské stavy ani v Budapešti, ani za hranicami o tento model záujem doteraz nejavili. Ani vtedy, keď Pavol Hrušovský ako predseda NR SR inicioval 1. januára 2003 takéto gesto zmieru. Podozrenie, že historickú bodku odmietajú Maďari „en bloc“ preto, lebo medzinárodnoprávne záväzky o nemennosti hraníc z Helsínk (1975) a medzištátnej zmluvy z roku 1995 necítia potrebu ďalej cementovať a jatriť si ešte hlbšie trianonské rany, je dôvodné. Akási transcendentná viera, že „Maďarsko je všade, kde žijú Maďari“, nezhynula a napr. v nedeľných kázňach rímskokatolíckych i reformovaných kazateľov je prítomná. Práve preto je Csákyho krok, ktorý vlastne vychádza v ústrety staršej iniciatíve KDH, zlomový a zatieňuje ako samotný obsah textu, ktorý sa dá upravovať, tak aj politickú taktiku, ktorá hrá, samozrejme, významnú rolu.

Dalo sa čakať, že reakcia slovenských partajných špičiek bude mrazivá. Avšak to, čo prišlo z tábora vládnej koalície, je čistá katastrofa a dokonalý obraz zaostalosti a malosti, ktoré v tejto partii nereprezentuje zďaleka iba Ján Slota. Ten nestojí za pozornosť. O to väčšmi úplne zbytočná reakcia Fica, ktorý nedokázal v sebe zatajiť nacionálboľševika. Nie je podstatné, či tak úprimne cíti, alebo z neho len brýzga zlosť, keď vyhlasuje, že „Slovensko sa nemá za čo ospravedlňovať“. Kľúčové je, že takto jeden premiér nemôže rozprávať, lebo toto je výron extrémneho nacionalizmu. Vladimír Palko, všakáno, nie je asi „hungarofil“, ale toľko vie, že krivdy boli obojstranné... Fico zakopal zaujímavú možnosť vytiahnuť z maďarských politických strán akýsi názor, z ktorého by sa dali čítať ich hlbšie predstavy o budúcom spolužití. Iniciatíva SMK padá, je totálna tragédia, že tón a dikciu debaty určuje na Slovensku Slota.

(Korzár)