Prosinec 2011

Prečo Česi a Slováci nenávidia Američanov

Ján Gajdoš

Teda myslím samozrejme občanov USA. Ostatný zvyšok Ameriky, či už severnej, strednej alebo južnej je im ukradnutý a k ľuďom žijúcim tam nemajú obyčajne nepriateľský postoj. Neviem, ako je to napríklad so súdruhom Hugom Chavezom, ale trebárs bývalý slovenský a čoskoro zrejme budúci premiér Robert Fico ho obdivuje. Keď posledne nastúpil za šéfa vlády Slovenskej republiky, tak chcel prvú štátnu navštevu vykonať do Venezuely a nie ako to bývalo zvykom, do Českej republiky. Zvláštný to človek, keď sme už pri tom. Druhé jeho vyhlásenie čerstvo po nástupe do funkcie bolo, že Slovensko to Euro ani tak nepotrebuje, načo hneď sa začal rútiť prudko nadol kurz slovenskej koruny a tak mu musel v tejto veci vtedajší minister financií (tiež príslušník strany Smer, ale kupodivu celkom rozumný človek ...) dohovoriť.

Trúfam si povedať, že viac ako 95% Čechov a Slovákov, ktorí hodnotia Američanov (pod týmto pojmom sa budem naďalej odvolávať na ľudí, čo žijú v USA a prípadne majú občianstvo tejto krajiny) nikdy živého Američana nestretli. Nikdy s ním neprišli do osobného kontaktu, nikdy s ním nehovorili, nikdy nemali možnosť počuť jeho názor na rôzne veci. Zato takíto ľudia mne, čo som bol v USA viackrát a rok som tam dokonca aj pracoval, bohorovne vysvetlia, akí sú Američania arogantní, nevzdelaní, podlí, pokryteckí a pod.

Kedysi dávno, na prelome 19. a 20. storočia, keď Slováci a Česi cestovali do USA za prácou, bola situácia iná. Našinci Američanov obdivovali a tiež si vážili aj svojich vlastných občanov „Amerikánov“, ktorí sa vrátili domov so zarobenými peniazmi. Vtedy si tu nikto nepotreboval dokazovať, že je niečo viac ako blbý Američan. Po komunistickom prevrate v Československu, samozrejme stále viac hustili ľuďom do hláv, aké sú tí Američania svine. Ako ohovárajú nášho najlepšieho priateľa Sovietsky zväz, ako vykorisťujú ubohých pracujúcich, prenasledujú ľudí „pokrokového“ (ha, ha) zmýšľania, ako zbroja, aby mohli ohrozovať náš mierumilovný systém. Takéto vymývanie mozgov potom vyvolávalo u mnohých ľudí aj opačnú reakciu, ktorá sa však v dôsledku „slobody“ po 1989 začala meniť.

Bolo čoraz častejšie počuť vyjadrenia, že ich niekto núti mať rád USA, ako bolo tomu predtým so Sovietskym zväzom. Akurát, že pravda bola taká, že zatiaľ čo ľudia za bývalého režimu museli milovať Sovietsky zväz na večné časy a patrilo sa, aby to aj prejavili svojim členstvom v zväze Československo-Sovietskeho priateľstva, tak žiadne „dobrovoľné“ pobočky priateľstva s ľudom USA neexistovali.

V súčasnej Českej republike a aj na Slovensku je hanbou, keď sa niekto vysloví o Američanoch ako o slušných ľudoch. Takému človeku dávajú rôzne hanlivé prívlastky a hneď mu uvedú spústy príkladov, aký je blbec, že si to myslí. Dookola opakujú u nás také populárne klišé, akí sú Američania hlúpi, nevzdelaní, neokrôchaní v chovaní, nevedia, čo je to fajnové jedlo, lebo žerú iba hamburgery a pod. Pritom, ak by si niekto dal tú robotu a pozrel sa na to, ako v rebríčku svetových univerzít stoja tie americké, koľko nositeľov Nobelových cien majú/mali, tak by nevychádzal zrejme z údivu. Keby taký český a slovenský človek vedel koľko a akých reštaurácií je v USA, tak by musel zaplakať nad svojou českou a slovenskou mimoriadnou kuchyňou aj nad tým na čo je vlastne pyšný. A skutočne netreba hľadať múdrych Američanov iba na vysokých školách. Vždy ma udivovalo, že nejaká televízia pristavila obyčajného človeka na ulici v nejakej ankete a ten sa veľmi pohotovo a trefne vyjadril k problému. Zatiaľ čo u nás väčšina ľudí pri takýchto príležitostiach vystupuje totálne trápne, a žiadna česká, či slovenská inteligencia z nich nesrší.

Antiamerikanizmus u nás zachádza tak ďaleko, že aj tí normálne rozmýšľajúci ľudia sa boja prejaviť svoj názor, aby nezožali posmech od okolia, ktoré je presvedčené o svojej chorej „pravde“, živenej obrovskou dávkou nenávisti. Nedávno som videl na českej televízii nejakú reláciu o mimoriadne úspešnej českej reprezentantke v streľbe Kateřine Emmons, rodenej Kůrkovej (starší si budú pamatať jej otca Jana Kůrku olympijského víťaza z Mexika), ktorá sa vydala za Američana Matthew Emmonsa. Bol tam nejaký rozhovor s jej sestrou, z ktorého bolo cítiť, že pre rodinu bolo problémom, že jej manželom sa stane Američan. Asi sa nechová tak ako Dean Reed za starých čias v Nemeckej demokratickej republike, keď za odmenu od nemeckých komunistov požíval obrovské výhody zato, že nadával na USA, kde sa len dalo. Tento Emmons si dokonca dovolil takú vec, že trval na svojej operácii štítnej žľazy nie v Českej republike, ale v USA. Keby toto vedel Michael Moore, o ktorom sa zmienim neskôr, asi by to neprežil.

Nedávno som zase na slovenskej televízii videl nejakú anketu k Halloweenu. Väčšinou sa k tomu ľudia veľmi pohŕdavo vyjadrovali a jeden to vyslovil aj priamo nahlas: „Halloween neoslavujem, lebo je to americký sviatok“. Takže všetko, čo je spojené s USA je zlé, treba to nenávidieť alebo prinajmenšom vyjadriť svoje pohŕdanie nad tým. Českí a slovenskí „znalci“ USA hovoria o arogantnom správaní sa Američanov. Skutočnosť je však taká, že americkí ľudia vystupujú mimoriadne priateľsky, sú veľmi slušní a ochotní kedykoľvek pomôcť. Stretol som sa s tým nespočetnekrát a vždy si to veľmi pochvaľujem. Napríklad v metre v New Yorku som si rozložil na stanici mapu a hneď sa pri mne pristavil človek, či mi môže nejako pomocť. Niekto ide do vás ako chodec vraziť a už sa vám dopredu ospravedlňuje, hoci sa to ani vôbec nestalo. U nás by také niečo ako four way stop na križovatkách nemohlo existovať. Vždy by sa snažil odrbať jeden druhého. Ale my sme tí nadradení a Američania sú odpad ! Zabávam sa aj na tom, koľko ľudí z Českej republiky a Slovenska sa snaží dostať do USA, aby si tam zarobili aj hocijakým podradným spôsobom ako napr. au-pair, rôzni pomocníci v obchodoch, reštauráciach. Keď sa potom vrátia domov, tak nadávajú na USA. Načo tam preboha idú ? Ja by som do krajiny, ktorá mi je odporná nikdy nešiel.

Taktiež sa bavím na tej akejsi česko-slovenskej nadradenosti nad Američanmi. Hocijaký sedliak si u nás myslí, že George W. Bush je ubohý debil, zatial, čo náš obyčajný človek je génius. Vačšina sa vyjadruje mimoriadne pohŕdavo o Ronaldovi Reaganovi, hoci on podľa mňa spôsobil to, že komunistické režimy v Europe padli. Nie je to vôbec zásluha súdruha Gorbačova a jeho glasnosti, či perestrojky, ako mu to chcú pripisovať niektorí ľudia.

To, čo napíšem teraz priamo s antiamerikanizmom nesúvisí, ale je to myslím celkom zaujímavý postreh. Zatiaľ, čo v USA herci, umelci, učitelia na vysokých školach sú v naprostej väčšine ľavičiari (aby som ich nazval miernejšie, tak prinajmenšom „demokrati“), taktiež aj novinári (CNN mi niekedy pripomína spravodajstvo, ako u nás za komunizmu), paradoxne na Slovensku je to presne naopak (o Českej republike to tvrdiť nemôžem). Umelci a z toho zvlašť herci sú pravičiari, taktiež väčšina novinárov volí na Slovensku určite pravicové strany. Bohužiaľ s učiteľmi na vysokých školách je to asi podobné ako s tými v USA. Komunisti si veľmi potrpeli na to, aby ich deti na školách vychovávali ideologicky zdatní učitelia. Bude to asi chcieť ešte nejakú tú generáciu, kým sa to znormalizuje. Situácia na Slovenskej akadémii vied bola iná, lebo tam si súdruhovia ideovú čistotu až tak strážiť nemuseli. Preto aj niektorí ľudia, ktorých z ideologických dôvodom vyhodili zo škôl, skončili nakoniec na SAV.

Otázky, ako Američania v Afganistane, Iraku, bombardovanie v Srbsku, sú veľmi vďačnou témou zakomplexovaných českých a slovenských dušičiek. Ba dokonca niektorí spomínajú aj Vietnam, či Kóreu ako americkú nehoráznosť. Ba nájde sa aj veľa takých, čo spomínajú „vyhubenie amerických Indiánov“ ! Nemám už sily sa k tomuto teraz vyjadrovať, ale spomeniem aspoň vojnu v Iraku na ktorej sa poctiví Česi a Slováci tiež pohoršujú. Ako by sme sami nemali skúsenosti s boľševickým útlakom počas viac ako 40 rokov. Div neospevujú diktátora Saddama Husseina, ktorému Američania veľmi ukrivdili napríklad aj v tom, že povedali, že v Iraku sú chemické zbrane a oni sa tam nakoniec nenašli. Mňa zase vôbec nezaujíma, či nejaké chemické zbrane sa našli-nenašli. Oni ich totižto predtým mali (!) a dokonca ich aj viackrát použili (viď napr. taká Halabja http://en.wikipedia.org/wiki/Halabja_poison_gas_attack ) Môj jeden kolega východniar, ktorému je tiež všetko jasné to zhodnotil: „tato ta rópa“. Milí Česi a Slováci s penou okolo úst, keď sa spomenie USA, ako keby zabudli na akej nehoráznosti sa podieľali štáty podporujúce teroristov pri útoku na USA. Akoby tiež zabudli, čo je to žiť v diktatúre, čo v Iraku sa prejavovalo v ďaleko horšej miere ako u nás po Víťaznom februári. Našťastie, že väčšina ľudí v Iraku si uvedomila, že bez pomoci zvonka by sa diktátora nezbavila. A tí sú samozrejme Američanom za svoje oslobodenie vďační.

V snahe, čo najviac uškodiť Amerike, Česi a Slováci sú nadšení podporovatelia rôznych, totálne nezmyselných konšpiračných teórii. Fandia teroristom, keďže tým škodia Američanom. Takýmto ľudom hovorím: „Doprial by som ti osobnú skúsenosť. Keby si bol hore na niektorej budove WTC, počas útoku alebo niekto z tvojej rodiny a rozhodoval sa či skočiť alebo zhorieť“. Asi by skočili nakoniec dolu s výkrikom nech žije Alah, zato, že škodí Američanom. Títo ľudia sú ochotní akceptovať hocijaký nezmysel, len aby to bolo nepriaznivé voči USA. Jeden môj kolega mi povedal, keď som sa s ním hádal, že jeho príbuzní v USA sú tiež presvedčení, že Američania spáchali tie teroristické útoky sami. Takže to mu potvrdzuje, že je to tak. Mimochodom, stále ešte asi existujú členovia komunistickej strany USA. Mne je to dosť podivné, že tí agenti CIA, dokázali tam do tých lietadiel napchať muslimských teroristov, ale asi pre Čechov a Slovákov je to normálne, že arabskí zabijaci ochotne spolupracujú s americkou vládou. Samozrejme to nie je až tak podstatné, lebo keby tie lietadlá svoj cieľ netrafili, tak by budovy spadli iba od výbušnín, ktoré tam dala americká vláda. Takto to bolo vlastne komplikovanejšie skoordinovať tie výbuchy s nárazom lietadiel.

A potom takí kreténi ako je napríklad režisér Michael Moore (chcel som napísať pôvodne „tá zákerná tučná sviňa Moore“, ale nenapíšem, aby som niekoho neurazil). Jeho geniálne výtvory ako Fahrenheit 9/11 (z celého srdca by som mu doprial, aby bol v jednom z lietadiel, čo napikovalo do WTC), Sicko (som fakt zvedavý, či by sa išiel liečiť na Kubu, keby vážne ochorel, kedže zhodnotil, že tam majú zdravotnú starostlivosť na ďaleko vyššej úrovni ako v USA. Zabudol podotknúť, že často tam v nemocniciach nemajú ani teplú vodu, či vôbec vodu, ale to ho v jeho besnej zaujatosti vôbec netrápi. Však za to dostane opäť nejakého Oscara. Dúfam, že aj Obama to s ním konzultuje, ako ďalej so zdravotnou starostlivosťou v USA). Taktiež jeho ďalšie zvrhlé výtvory ako Capitalism: A Love Story, Slacker Uprising, v ničom nezaostavajú za tým spomínaným hore. Nechápem, ako môže niekto tak nenávidieť vlastnú krajinu, v ktorej žije a už vôbec nechápem, prečo tam vlastne žije. Mohol by sa vysťahovať do Českej republiky alebo na Slovensko a tu by ho nič neštvalo ... Ináč v tej nenavisti voči USA v ničom nezaostáva od bežných Čechov alebo Slovákov, tak by si to tu určite veľmi pochvaľoval. Naviac on na tých „dokumentoch“ zrejme slušne zarába.

Na záver by som to zhrnul. Úbohá česká a slovenská závisť je nekonečná. Ak tí druhí sa majú dobre, tak ma nesmierne štvú. A potom druhý efekt, keď na niekoho nestačím, tak ma to taktiež vnútorne nesmierne hnevá a preto sa snažím toho druhého čo najviac znevážiť. Ja český a slovenský človek si v duchu myslím, že nejakí černoškovia z Afriky, či Arabi alebo druhí, čo majú inú farbu kože, sú ďaleko podomnou a preto mi nevadia. Keď sa vyskytne nejaký konflikt vo svete preto fandím tým o ktorých som presvedčený, že sú oproti mne úbožiaci. A tých, ktorí sú odomňa schopnejší, nenávidím a želám im len všetko najhoršie ...