Prosinec 2011

Pad vlady na Slovensku

Jan Gajdos

V utorok 11. oktobra slovensky parlament v hlasovani o dovere vlade nepodporil vladu Ivety Radicovej. Zo 124 pritomnych poslancov hlasovalo za navrh o zachrannom mechanizme na financnu stabilizaciu v Europe (tzv. euroval) spojeny s hlasovanim o dovere vlade 55 poslancov. Vladu fakticky polozila vladna koalicna strana Sloboda a Solidarita na cele so svojim predsedom Richardom Sulikom, ktora nehlasovala. Po tejto udalosti nastala seria obvinovani, ze kto vlastne za to moze, ze vlada padla.

Na zaklade ziskaneho poctu hlasov sa po parlamentych volbach v juni 2010 podarilo zostavit koaliciu 4 pravicovych stran (SDKU (Slovenska demokraticka a krestanska unia), KDH (Krestansko demokraticke hnutie), SaS (Sloboda a solidarita) a Most-Híd (co je v podstate madarsko-slovenska strana, na ktorej kandidatnej listine bola aj strana OKS (Obcianska konzervativna strana) ), a tato koalicia potom zostavila vladu. Bol to dost prekvapivy vysledok volieb, lebo vacsina ludi sa domnievala, ze este aspon dalsie volebne obdobie bude zostavovat vladu predseda strany Smer (oni si k tomu pripisuju este aj SD (Socialna demokracia), co v zahranici casto vedie k zmatocnemu nazvu strany ako Towards Social Democracy; pritom by to malo byt Direction – Social Democracy. Zoznam politickych stran na Slovensku mozno vidiet na http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_political_parties_in_Slovakia ).

Sympatizanti pravice sa tesili, ze sa budu moct prijat dolezite reformy, aby sa Slovensko pohlo zase dopredu. Predpokladalo sa, ze sa aj znizi miera korupcie, klesne zadlzenost statu, podari sa drzat inflaciu na rozumnej hranici. Ked opadlo prve nadsenie z vitazstva vo volbach zacali sa pomaly prejavovat problemy. V parlamente sa od strany SaS odstiepili 4 poslanci, ktori tvorili skupinu tzv. Obycajni ludia na cele s poslancom Igorom Matovicom. Casto bol potom problem dohodnut sa na spolocnom hlasovani v parlamente, lebo Obycajni ludia vymenou za hlasovanie ziadali splnenie ich poziadaviek. Ale aj tak sa v tom case tato skupina chovala pomerne zodpovedne a potrebne zakony po urcitych natahovackach vzdy podporila. Snad nikto nepredpokladal, ze to je iba zaciatok hlbsieho rozkolu medzi vladnucimi stranami, ktore vyvrcholilo padom vlady.

Slovensko je clenom Eurozony (skupina krajin, ktora ako menu pouziva Euro) od roku 2009. Preto sa aj vyjadruje k uzneseniam, pripadne schvaluje navrhy, ktore sa tykaju spolocnej meny. Jednym z nastrojov udrzania stability meny euro je European Financial Stability Facility (EFSF), na ktory sa na Slovensku odvolava ako “euroval”. Pretoze pochopenie fungovania eurovalu nesuvisi priamo s padom vlady na Slovensku, nebudem tu vysvetlovat, ako tento system funguje (citatelia, ktorych to zaujima, mozu najst viac informacii na: http://en.wikipedia.org/wiki/European_Financial_Stability_Facility ).

Schvalenie, resp. neschvalenie eurovalu vsak priamo suviselo s padom slovenskej vlady. Predsedkyna vlady Iveta Radicova sa rozhodla, ze hlasovanie o prijati eurovalu II (predchadzajuca verzia uz bola predtym prijata) spoji s hlasovanim o dovere vlade. Uz dlhsie sa totizto ukazovalo, ze politicka strana SaS nepodpori euroval. Zvlast kvoli tomu, ze jej pripada nemoralne, aby chudobne krajiny, ako je Slovensko, sanovali nezodpovednu financnu politiku krajin, ako je napriklad Grecko. Grecko vstupilo do Eurozony vlastne podvodom, pretoze sfalsovalo statistiky o hospodarskom stave krajiny. Avsak ako pouzivatelia meny Euro su v spolku 17 krajin Europskej unie a preto financna nestabilita v tejto krajine ovplyvnuje aj vymenny kurz Eura, ci v krajnom pripade dokonca krach tejto meny ako takej.

Vo vseobecnosti, ludia na Slovensku nejako neboli nachylni akceptovat tento mechanizmus financnej pomoci, zvlast krajinam ako je Grecko (v minulosti uz Slovensko cistu bilateralnu pozicku odmietlo), ktoreho obcania, maju daleko vyssie prijmy ako obyvatelia Slovenska. U platov zamestnancov to moze robit az 3-nasobok prijmov oproti tym, co zarobi Slovak v podobnom postaveni. Rovnako je to aj s penziami dochodcov, ktore su ovela vyssie ako u slovenskych penzistov. Naviac mnohi tito ludia odchadzali do dochodku uz v 55 rokoch, co je oproti veku odchodu do dochodku na Slovensku, 62 rokov, zase nepomer. Ludia, ktori poznaju situaciu v Grecku hovoria, ze Greci sa vyhybaju plateniu dani, ako je to len mozne. Napriklad v obchodoch, restauraciach mnohi nedavaju pokladnicne bloky, aby tieto neboli evidovane a nemuseli potom odviest statu patricnu dan. Obrovske mnozstvo domov je vraj “nedostavanych”, tak ze zo strechy trci napriklad par kusov nejakeho zeleza, pricom dom je perfektne dokonceny, zariadeny, obyvany ! Z “nedostavaneho” domu sa v Grecku dan neplati. Za tejto situacie sa netreba cudovat, ze mnohym Slovakom sa zdalo amoralne, aby sme sa z nasich ubohych prijmov skladali na bezstarostny zivot “vypasenym” Grekom. Takyto nazor z politickych stran mala predovsetkym strana SaS. V skutocnosti v stabilizacnom mechanizme euroval, nejde iba o pomoc krachujucim Grekom. Mimochodom, ktori si tuto pomoc vobec nevazia, idu od jedneho strajku k druhemu, aby zostali zachovane ich tucne vyplaty a penzie. Pomahalo sa pozickami aj Irom, ktori potrebovali posilnit hlavne svoje banky a tiez aj Portugalcom, ale toto vzhladom na zodpovedny pristup spominanych krajin, nevolu Slovakov nevyvolalo.

S ohladom na spominane skutocnosti okolo Grecka, ma strana SaS hodne sympatizantov, ktori povazuju finacovanie Grecka aj pomocou pozicky od Slovenska, za zvrhle. Jej predseda Sulik, ktory bol az do padu vlady sucasne aj predsedom slovenskeho parlamentu robil velku ofenzivu na podporu svojho nazoru aj v inych statoch Eurozony a daval vyhlasenia do zahranicnych medii, televizii aj novin a tiez sa zucastnoval debat na tuto temu. Naproti tomu napr. Nemecko vyslalo na Slovensko dokonca prezidenta svojej krajiny, aby loboval u slovenskych politikov za schvalenie eurovalu II. Podobne v rozhovoroch s nasou premierkou nemecka kancelarka Angela Merkelova zase presviedcala o uzitocnosti takeho stabilizacneho mechanizmu. Rovnako zvlast francuzski politici, ci predseda Europskej komisie Jose Manuel Barroso.

V hlasovani v slovenskom parlamente vsak definitivne strana SaS nepodporila schvalenie stabilizacneho mechanizmu euroval, a pretoze toto hlasovanie bolo spojene sucasne s hlasovanim o dovere vlade, ktorej sucastou bola aj SaS, vlada nedostala doveru. S hlasmi opozicnej strany Smer sa podla vyjadreni jej predsedu Roberta Fica nedalo pocitat, lebo vyhlasil, ze euroval podpori iba vtedy, ak zan zahlasuje 76 koalicnych poslancov. Strana SaS tak podnikla malo vidany krok, ze potopila vlastnu vladu. Jej predstavitelia tvrdia, ze pre nich je toto rozhodnutie tak dolezite, ze vyvazi to, ze sa lavicova strana Smer dostane predcasne k moci (parlamentne volby budu 10. marca 2012). Zatial prieskumy verejnej mienky ukazuju, ze strana Smer by mohla vytvorit dokonca jednofarebnu vladu s 82 poslancami zo 150 clenneho slovenskeho parlamentu. Volici pravicovych stran su sklamani a tak sa zrejme mnohi predcasnych volieb nezucastnia, cim vlastne nahraju lavicovej strane Smer, na cele s jej populistickym lidrom Robertom Ficom.

Ci sa skutocne dal euroval II na Slovensku neschvalit, ked vsetkych 16 stran Eurozony uz tento stabilizacny mechanizmus schvalilo, to je zrejme nieco nepredstavitelne, lebo uz pred hlasovanim kurz meny Euro neustale padal, financne trhy hrozili kolapsom a este nikdy sa vo svete tolko nepisalo v novinach celeho sveta a nebolo tolko spravodajstiev o Slovensku v zahranicnych televiziach, ako v suvislosti s tymto hlasovanim. Po pade vlady sa koalicne strany dohodli s predsedom Smeru Ficom, ze jeho strana euroval pri opatovnom hlasovani v parlamente podpori, avsak s podmienkou vypisania predcasnych parlamentnych volieb.

Akonahle hlasovanie v parlamente preslo, Euro islo raketovo nahor a politici v EU si vydychli. Slovensko vsak za toto zaplatilo vysoku cenu v podobe konca pravicovaj vlady a tym aj reforiem a rozvoja hospodarstva krajiny.

S najvacsou pravdepodnostou sa po predcasnych volbach ujme vlady strana Smer na cele s Robertom Ficom ako predsedom novej slovenskej vlady. A tak moj status, ktory som mal na Gmaili hned po poslednych parlamentych volbach "Bye, bye Fico!"  som teraz zmenil na “Vdaka Sulikovi musim mat rad Fica !” Co je podla mna ale najvacsim nebezpecenstvom po nepodarenom prvom hlasovani o Eurovale, ze tym neschvalenim, ked uz vsetky ostatne krajiny Eurozony spominany mechanizmus schvalili, Slovensko upozornilo na to, ze mala bezvyznamna krajina moze blokovat prijatie dolezitych rozhodnuti EU a tak mozno ked by to “veto” Slovenska bolo pren zivotne dolezite, ako je napr. tzv. harmonizacia dani v EU, nebude ho moct pouzit lebo mechanizmus hlasovia uz nebude poskytovat taku moznost …